II. Panel: O nenávisti

Holandský novinár Chris Keulemans otvoril diskusiu o nenávisti a pripomenul, že sa koná práve v Medzinárodný deň znášanlivosti, ale súčasne aj v čase, keď sa rozmáha lož a nenávisť, o čom svedčí aj demonštrácia na podporu Zuzany Piussi, ktorá dnes prebehla v Bratislave či demonštrácie proti úsporným opatreniam v Grécku a Španielsku. Vyzval panelistov – spisovateľov Andrzeja Stasiuka (Poľsko), Vladimira Arsenijevića (Srbsko) a semiotika Jensa-Martina Eriksena (Dánsko), aby uviedli príklady nenávisti zo svojej vlasti a zamysleli sa nad všeobecnejšími otázkami súvisiacimi s nenávisťou a neznášanlivosťou.

Chris Keulemans. Foto: Peter Župník

Jediné, čo mali varšavské demonštrácie a protidemonštrácie na Deň nezávislosti 11. novembra spoločné bola nenávisť, povedal Andrzej Stasiuk. Nazdáva sa, že nenávisť je prítomná v každej spoločnosti a v každom človeku, ba je možné, že ľudia nenávisť potrebujú na to, aby si definovali vlastnú identitu a našli si svoje miesto vo svete. Pred päťdesiatimi – sedemdesiatimi rokmi nenávisť nachádzala únik cez vojny: “Hovorí sa, že teraz žijeme v úžasnom svete, Európa je hrdá na to, že sme sa tak dlho vyhli vojne. Ale čo sa deje s týmito pocitmi? Nenašli sme ešte spôsob niečo s nimi urobiť.” Počas nedávnej náštevy v Číne Andrzeja Stasiuka prekvapilo, že hoci to zjavne nie je demokracia, je to spoločnosť, ktorá je veľmi dynamická a ľudia sa zdajú  byť šťastní. Táto skúsenosť ho viedla k provokatívnym otázkam: „Čo ak demokracia je len akýsi fetiš? Možno to znie strašne, ale čo ak demokracia nie je riešenie? Číňanov nezaujíma naša demokracia, zaujíma ich naša technológia. Možno sa Západ zmôže na to, aby vytvoril dáky nový systém, ktorý zapôsobí aj na Číňanov?“

Andrzej Stasiuk. Foto: Peter Župník

Aj Vladimir Arsenijević sa nazdáva, že každá spoločnosť je plná nenávisti, ide len o to, nakoľko je pod kontrolou. V deväťdesiatych rokoch 20. storočia sa nenávisť na Balkáne prejavila výbuchom etnických vojen, no v poslednom desaťročí prestala byť etnická a je zameraná predovšetkým proti homosexuálom. Zaujímavé a šokujúce je to, že sa to prejavuje najmä u mladých ľudí. Balkán je synonymom nenávisti, v skutočnosti sa však nenávisť objavila až v 20. storočí.  „Na Balkáne je ťažké určiť deliacie čiary – najväčšie problémy spôsobuje samotná štruktúra spoločnosti, podobná leopardej koži,“ keďže ľudia z rozličných etnických skupín sa navzájom dobre poznajú, no napriek tomu sa nenávidia. „Je to nenávisť drobných rozdielov. Vyplýva z toho, že sami seba spoznávame v tom druhom.“  Ľudia sa nedokážu vymaniť z vlastného etnického systému, čoho príkladom je Bosna: môžu hlasovať len za svoju etnickú stranu, čím demokracia posilňuje etnickú identitu. „Demokracia sa nám pred očami prekrúca a mení.“

Vladimir Arsenijević. Foto: Peter Župník

Donedávna bola najotrasnejším škandinávskym príkladom nenávisti a diskusie kríza okolo karikatúr proroka Muhammada v Dánsku, no od minulého roku je ňou vystriedala masakra v Osle, v dôsledku ktorej sa rozpútala diskusiu o tom, či Anders Behring Breivik bol šialený a čo ho motivovalo. Podľa názoru Jensa-Martina Eriksena nebol šialený, motivovali ho kresťansko-fašistické idey, ktoré sú zrkadlovým odrazom iránskeho systému. „Keď sa kultúra stáva ideológiou, výsledkom je kulturalizmus. V tejto súvislosti koreňom všetkého zla je to, že v spoločnostiach, kde sú ľudia vzájomne tesne previazaní, sa musia dodržiavať všetky prijaté kultúrne vzorce.“  Bosna je príkladom krajiny, kde demokracia funguje len formálne, keďže tri politické strany sú rozdelené etnicky; podobný systém je aj v Malajsku. „Keď sa politika stane etnickou, z politiky sa vytratí politika, politika sa stáva zvrátenou.“

Jens-Martin Eriksen. Foto: Peter Župník