Abdelkader Benali

    je holandský spisovateľ. Narodil sa v Maroku, žije v Amsterdame. Napísal osem románov (prvý z nich sa volal Bruiloft aan zee, Svadba pri mori), niekoľko hier a dokumentárnu črtu z vojny v Libanone. Píše aj novinové stĺpčeky pre De Volkskrant, Vrij Nederland, De Groene Amsterdammer, Esquire and Algemeen Dagblad a pôsobí ako writer-in-residence na amsterdamskej Vrije Universiteit. Okrem toho rád beháva, na Rotterdamskom maratóne dosiahol svoj osobný rekord 2:52:19. Svoje zážitky z behania spísal v knihe Marathonloper (Maratónsky bežec). „Pre jednotlivca sú útek a migrácia existenciálnou hraničnou situáciou. Pre prijímajúce krajiny tá veľká výzva znamená aj veľkú šancu. Toto je obhajoba snov utečenca, ktorého ženie nádej na lepší život. Každý útek predstavuje akt odporu. O tom je napríklad film Casablanca. Neistota pred odchodom, hrôza z nedosiahnuteľnosti cieľa, melanchólia straty: o tom všetkom je tento utečenecký film par excellence. Útek je ako narodenie a smrť, zásadnejšia skúsenosť neexistuje. Ľudia dostanú príležitosť znovu objaviť seba samého. Utečencovi je lepšie, keď sa rozhodne pre lepší svet. Jeho boj sa začína, len čo sa usadí v novej krajine. Médiá tiahnu ďalej a preňho sa začína nedozierny proces integrácie. Aby sa dostal na nové miesto, musí denne prejsť tisíce malých krokov. Úspechy sú takmer nehmatné, dostavujú sa len postupne. V DNA každého utečenca je zapísané presvedčenie, že ide o bezpečnú budúcnosť jeho detí. Po tieto dni sledujem obrazy utekajúcich mladých mužov s pozornosťou patológa. Tie silné telá, ich oči, ich postoj k novému svetu na mňa robia veľký dojem. Všetci majú mobil, aby mohli informovať svojich rodinných príslušníkov o svojich strádaniach a úspechoch. Všimol som si, že utečenci sú všetci ešte veľmi mladí, aj keď ich tváre sú poznačené utrpením a oni očividne museli zostarnúť. Pripomína mi to môjho otca, ktorý sedemnásťročný odišiel zo svojej rodnej dediny v Maroku v nádeji, že nájde lepší život.“