Chris Keulemans

    je holandský publicista, pedagóg a moderátor. Vyrástol v Bagdade a Jakarte a žije v Amsterdame, kde založil literárne Perdu. Bol riaditeľom De Balie, centra pre kultúru a politiku a roku 2014 založil centrum Tolhuistuin. Je autorom niekoľkých divadelných hier, beletristických a faktografických kníh a množstva článkov o výtvarnom umení, sociálnych hnutiach, migrácii, hudbe, filme a vojne. Venuje sa obzvlášť problematike umenia po kríze a precestoval miesta ako Beirut, Jakarta, Alžír, Priština, Sarajevo, Tirana, New York, New Orleans, Kyjev či Ramalláh. Minulý rok navštívil Rojavu, prevažne kurdskú autonómnu oblasť v severnej Sýrii, kde zaviedli radikálnu formu demokracie. “Sála je natrieskaná. Vyše dvesto aktivistov, študentov, umelcov a predstaviteľov občianskych hnutí, politických strán či neuznávaných národov z Filipín, Kurdistanu, Katalánska, Grécka, Západnej Papuy, Azawadu, Palestíny a ďalších miest. Zdá sa, že väčšina z nich chápe, že z kapitalistickej demokracie západného typu sa stáva nebezpečná fraška. Mnohí sú presvedčení, že demokraciu si treba získať naspäť a že to práve teraz stojí za to. Niektorí ju už začali definovať nanovo, zdola, vo svojej vlastnej hektickej časti sveta. Nad našimi hlavami sú popri sebe vystavené symboly a zástavy hnutí a strán, ktoré tvoria rojavskú revolúciu. Červené, žlté a zelené hviezdy, slnko a klasy žita. Práve vo chvíli, keď sa začína diskusia o prednostiach a dilemách kurdského modelu demokratického konfederalizmu sa turecký prezident Erdoğan prestal pretvarovať, že jeho národný štát má vôbec dačo spoločné s demokraciou. Na pódium vychádzajú prví rečníci, zatiaľ čo v pivnici v Dyarbakıre je uväznených 21 ranených a umierajúcich. Turecká armáda strieľa na sanitky, ktoré sa k nim pokúšajú dostať. Bakur, ktorý väčšina ľudí pozná ako juhovýchodné Turecko, je v stave obliehania. V Sýrii, na druhej strane hranice, ktorú nesmú prekročiť, toto všetko s hrôzou sledujú rojavskí Kurdi. Znovu budujú Kobane a odrážajú útoky Islamského štátu. Suad Kobane, európsky predstaviteľ PYD, jednej z najväčších strán, spolutvoriacich rojavskú revolúciu, tomu hovorí model demokratickej modernity. Je postavený na rôznorodosti a nie zjednotení. Nie na kapitalizme, ale na ekomonike, ktorá vníma potreby ľudí a prírody. Kobane ponúka nasledovnú odpoveď na ústrednú otázku summitu: Tam, kde je silný štát, je demokracia slabá – a naopak. Štát nedokáže prežiť bez ľudí a spoločnosti. No ľudia a spoločnosť dokážu prežiť bez štátu.“