Egon Gál

    je filozof. Žije v Bratislave. Vyštudoval Chemicko-technologickú fakultu Slovenskej vysokej školy technickej (dnes STU), dlhé roky sa venoval chémii. Po revolúcii sa prihlásil do konkurzu na vedúceho Katedry humanistiky Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, vyhral ho, odvtedy sa venuje filozofii, najmä filozofii mysle, filozofii sociálnych vied a kognitívnej vede, neskôr prednášal na Fakulte sociálnych a ekonomických vied na UK a od roku 2006 v Bratislavskom inštitúte humanizmu (BISLA). Do roku 2005 bol šéfom Inštitútu judaistiky UK, dnes je predsedom Židovskej náboženskej obce Bratislava. Viedol časopis Kritika & Kontext, editoval viaceré antológie o filozofii (O slobode a spravodlivosti, Za zrkadlom moderny, Antológia filozofie mysle, Myseľ – telo – stroj). Je spoluautorom knihy esejí Spor bez konca. O liberalizme, náboženstve a hodnotách (spolu so Samuelom Abrahámom a Martinom Kanovským). „Evolúcia pracuje pomalšie ako plynie kultúrny čas. Ľudský mozog sa síce mení a mení sa veľmi pomaly, ale v našom súčasnom mozgu sú zbytky našich predkov, lovcov a zberačov, vrstvy paleolitického človeka. A na tieto vrstvy zas budujú modernejšie, novšie. Ale evolučne dané sú nám nacionalizmy, skupinové nevraživosti, spor menšina-väčšina, katolíci-židia, všetky sú to spory medzi kmeňmi, dané našou kmeňovou podstatou. Že nadobúdajú nové ideologické podoby je všetko, čím sa dejiny prejavujú: vznik nových ideológií a náboženstiev. Kresťanstvo prinieslo svetu to, že v porovnaní s predchádzajúcimi menšími náboženstvami sa zväčšil okruh ľudí, ktorí sú pre nás , my’. Lenže dnes je tento okruh malý. Prekonať niektoré poznatky vedy je, ako pokúšať sa prekonať gravitáciu. Sú niektoré pravdy – ako napríklad že 2 x 2 = 4 – ktoré neprekonáte. Neprekonáte architektúru mozgu, budovanú milióny rokov. Človek je ťažko pochopiteľný a svet ťažko zrozumiteľný preto, lebo sa neriadi prísnymi prírodnými zákonmi, ale zvykmi.“