Gábor Schein

    je maďarský básnik, spisovateľ, kritik, literárny vedec a prekladateľ. Žije v Budapešti a vyučuje maďarskú literatúru na Ústave maďarskej literárnej histórie Univerzity Eötvösa Loránda a v rokoch 2004 – 2005 vyučoval na Viedenskej univerzite. Patrí k najvýraznejším predstaviteľom maďarskej literatúry po roku 1989. Vydal osem zbierok poézie, ako aj novely, román, zbierku poviedok a esejí, divadelné hry a knihy pre deti. Novely Mordecháj könyve (Kniha Mordechajova) a Lázár! (Lazar!) boli preložené do niekoľkých jazykov. Je nositeľom prestížnych literárnych cien Attilu Józsefa a Milána Füsta a autorom množstva textov o maďarskej a nemeckej literatúre 20. storočia s dôrazom na poetiku jazyka a poetiku a politiku pamäti. „Politika, ktorá túži po komunite, po republike, musí vo svojej podstate počítať s tým, že sa do nej budú aktívne zapájať a budú v nej reprezentovaní aj tí najchudobnejší, inými slovami, musí im pomôcť bojovať za reprezentáciu v politike. Politika, ktorá si kladie za cieľ spoločnú krajinu, musí vychádzať zo sociálne a kultúrne emancipačných myšlienok. Potrebná je však skutočná emancipácia, slobodná od moralizátorstva, ktorá sa nesnaží nad chudobnými vyvyšovať, ale ich organizovať a pomáhať im zaujať svoje miesto vo verejnej sfére. Nastal čas ľudí ako Mária Sándor (detská sestra, predsedníčka maďarskej Občianskej zdravotnej spoločnosti) či László Bogdán (rómsky občiansky aktivista). Napriek tomu, že dolná tretina maďarskej spoločnosti je sociologicky ešte roztrieštenejšia ako jej stredné vrstvy, úlohou politiky je umožniť im, aby sformulovali svoje postoje k otázkam spoločenských konfliktov. Diskurz moci dokáže rozbiť len hlas chudoby, ktorý zatiaľ nepočuť. Ja tiež, prirodzene, podporujem takzvané demokratické a opozičné strany a ich snahu nájsť veľkorysý kompromis, ktorý vytvorí najlepšie šance na zvrhnutie Orbánovej vlády. No ak chceme zvrhnúť aj orbánizmus ako taký, musíme si uvedomiť, dámy a páni, že komunitný duch sa nezrodí tu, na tomto mieste, ale na chodbách nemocníc bez nádeje, v komunitných školách na predmestiach, v nevykúrených chajdách a v hlavách mladých ľudí, ktorí sa chystajú nasledovať státisíce tých, čo už emigrovali.“
    Foto: Studiobakos