Ján Orlovský

    je riaditeľ Nadácie otvorenej spoločnoti. S neziskovými organizáciami spolupracuje už viac ako dvadsať rokov. Pôsobí ako dobrovoľník a propagátor ich činnosti, člen alebo predseda správnej rady vo viacerých z nich. Vo vládnom i súkromnom sektore sa podieľal na budovaní kapacít neziskového sektora formou poradenskej alebo finančnej spolupráce. V rokoch 1992 -2002 pôsobil s ročnou prestávkou v slovenských diplomatických službách. Od roku 2003 ako hovorca Západoslovenskej energetiky, a.s. pracoval na tvorbe spoločných platforiem MVO a biznisu pre udržateľný rozvoj (Fond za transparentné Slovensko, Business Leaders Forum). Od augusta 2014 do 2. apríla 2015 pôsobil ako hovorca strany Sieť. Za podiel na záchrane národnej kultúrnej pamiatky v Piešťanoch mu mesto udelilo ocenenie Kultúrna osobnosť roka 2014. Žije v Bratislave. „Neznamená to, že sme zlí ľudia iba preto, že sme dostali nejaké peniaze zo zahraničia. To neznamená, že chceme niekomu podlomiť kolená. Len vidíme, že spoločnosť sa prirodzene niekam uberá, a chceme ju na to pripravovať. Keď Milan Krajniak (autor webu Konzervatívny výber, pozn. redakcie) hovorí o utečencoch, tak spomína len ploty a straší neviem čím, ale realita je pestrejšia. O tom chceme hovoriť my. V jednom videu z TEDx konferencií, hovoril americký Ind o príbehu bangladéšskeho predavača v Spojených štátoch. Dva týždne po páde dvojičiek mu istý beloch v obchode brokovnicou vystrelil oko a zničil život. Tento moslim si však namiesto pomsty povedal, že ak to prežije, tak svoj život zasvätí tomu, aby ľudia pochopili, že moslimovia nie sú zlí ľudia. Bojoval dokonca aj za to, aby ten strelec nedostal trest smrti. Hovoril – nezabíjajte ho, on za to nemôže, lebo vyrástol v prostredí, ktoré mu nedalo žiadnu šancu. V Amerike máte celé komunity sociálne vylúčených belochov, takzvaný white trash. Stačí si prejsť napríklad bývalé banícke oblasti Kentucky. Tak ako žijú naši Rómovia v osadách, tam žijú bieli, lebo systém ich zanechal opustených. (…) Politická reprezentácia Slovákom desaťročia podsúva pocit, že sú bitým národom, tisíc rokov utláčaní ľudia, o ktorých sa treba postarať. Nebudujeme v ľuďoch a deťoch pocit, že sú dobrí v tom, čo robia. Nerozvíjame to najlepšie v nich, chceme, aby boli priemerní, aby boli vo všetkom ‘dobrí’ – tak na tridsať percent.“
    Foto: Tomáš Benedikovič / Denník N