Jana Cviková

    je rodová expertka, germanistka, literárna vedkyňa, prekladateľka, redaktorka. Je spoluzakladateľka feministického kultúrneho časopisu Aspekt,rovnomennej vzdelávacej a publikačnej organizácie, kde pôsobí od začiatku deväťdesiatychrokov dodnes. Zaoberá sa feministickou a rodovou teóriou a praxou. Je editorkou a autorkou viacerých publikácií. Pôsobí ako vedecká pracovníčka na Ústave svetovej literatúry Slovenskej akadémie vied. Žije v Bratislave. “V knihe o rodových aspektoch pamäti ‘Ako odvrávať novembru 1989’ sa autorka Zuzana Maďarová okrem iného zamýšľa nad chápaním úlohy širokej verejnosti v revolučnom dianí. Verejnosti venuje pozornosť ‘ako aktérke, ktorá sa z kolektívnych príbehov novembra 1989 postupne vytratila’, akoby vybrané viditeľné postavy revolúcie, prevažne mužského rodu, na svojich pódiách zrazu osireli. Akoby mnohí súputníci a súputníčky zmizli, pričom sa príbeh revolúcie často z pokračujúceho procesu zredukoval na momenty zlomu. Lenže revolúcia sa skladala aj z množstva viditeľnej a neviditeľnej dlhodobej práce mnohých ľudí, bez ohľadu na to, či sa ich mená stali súčasťou príbehu reprodukovaného inštitúciami kolektívnej pamäti alebo nie. V neposlednom rade sa na nej významne podieľali všetci tí, ktorí sa ako široká verejnosť postavili proti totalite.
    K tejto verejnosti som patrila aj ja. Zoči-voči Novembru bola pre mňa najdôležitejšia sloboda svetonázoru, vierovyznania a pohybu poza hranice – krajín i poznania… Keď som však už 27. novembra ako tehotná počula prvého rečníka kázať proti právu ženy na rozhodnutie v otázke interrupcie, pochopila som, že odvrávanie, ktoré ma sprevádzalo v totalite, budem potrebovať naďalej. Napriek všetkému som vďačná, že totalitnú istotu po novembri 1989 vystriedala neistota hľadania. Vďačná, že sme si mohli vytvoriť priestor pre zmysluplné feministické odvrávanie.
    Feministické odvrávanie vie, že rešpekt k životu znamená aj rešpekt k prírode, zdraviu, k ľudským právam, v neposlednom rade k reprodukčným právam a zdraviu. Uvedomuje si nevyhnutnosť sociálnej solidarity, ako aj hodnotu starostlivosti. A stále znova spochybňuje zdanlivú kontrolu a istotu, čoho význam ukázala aj pandémia, ktorá na nás v nebývalej miere nalieha, aby sme sa naučili žiť s neistotou z budúcnosti.”
    Foto: Aspekt