Martin C. Putna

    je český literárny historik. Vyštudoval filológiu a rusistiku na Fakulte humanitných štúdií Univerzity Karlovej v Prahe, kde dodnes prednáša a žije. Je autorom niekoľkých desiatok kníh vrátane ocenenej biografie Václav Havel. Duchovní portrét v rámu české kultury 20. století (2011). Prezident Miloš Zeman ho v roku 2013 odmietol menovať profesorom sociálnej a kultúrnej antropológie, no titul, po vlne protestov, napokon získal. Tento rok vydal úpešnú knihu Obrazy z kulturních dějin ruské religiosity a knihu rozhovorov s Martinom Bedřichom Vždycky v menšině. “Nie, Ruska sa nebojím, pretože celkom presne viem, čo od súčasného ruského režimu čakať – teda to najhoršie, útok na slobodu našich krajín, na dedičstvo revolúcie roku 1989, na našu príslušnosť k Západu. Bojím sa niečoho iného – čoho obrysy ešte nie sú zreteľné. Bojím sa, aká rozsiahla je v skutočnosti oná ‘piata kolóna’, ktorú už ruský režim v Česku i na Slovensku vytvoril. Je jasné, že do Putinovej propagandistickej armády patria krajná ľavica i krajná pravica, tieto odporkyne súčasnej slobody a súčasnej západnej civilizácie. Obe sú motivované aj historickou tradíciou svojho vlastného myslenia: krajná ľavica nadväzuje na sovietofilstvo všetkých Fučíkov, Pujmanových a Jilemnických, krajná pravica zase na rusofíliu konzervatívnych národoveckých politikov a literátov 19. a raného 20. storočia, ako boli Josef Holeček, Karel Kramář alebo Svetozár Hurban Vajanský. Súčasná krajná ľavica a krajná pravica síce nedisponujú osobnosťami, ktoré by boli verejne také rešpektované, ako bývali Kramář a Vajanský a do istej miery aj Fučík a Pujmanová. Zato však disponuje sieťou internetových periodík, v ktorých desiatky publicistov pod vlastnými menami či anonymne chŕlia do českého a slovenského priestoru Putinovu propagandu o ‘nacistickej’ Ukrajine, ‘hnijúcom’ Západe a ‘brániacom sa’ Rusku. Podobne nebezpečné, pretože nie celkom jasne vysvetliteľné je, prečo do Putinovej propagandistickej armády patria aj mnohí politici hlavného prúdu – bez ohľadu na to, či sa formálne hlásia k ľavici (ako Miloš Zeman alebo niektorí českí sociálni demokrati) alebo k pravici (ako Viktor Orbán či Ján Čarnogurský).”

  • Svatomartinská reportáž

    Martin C. Putna spomína na Bratislavu: “Co že je bratislavské Středoevropské forum?
    Bratříček pražského Fora 2000: Mladší, subtilnější a pohlednější.”