Michal Havran

    je teológ, zakladateľ a šéfredaktor portálu jetotak.sk a spisovateľ. Žije v Bratislave. Vyštudoval protestantskú teológiu v Štrasburgu, dokončuje si doktorát na École pratique des hautes études z politickej teológie v Paríži. Spolu s Marošom Hečkom napísal bestseller Kandidát, ktorý sa stal predlohou k rovnomennému filmu. Okrem iného má vo verejnoprávnej televízii každý týždeň reláciu Večera s Havranom. Pred rokom vydal zbierku kritických textov Besnota a v týchto dňoch mu vychádza prvý román Analfabet. “Intelektuálny zločin neexistuje, otváranie homošov bajonetmi, vyhrážky s fotkami nábojov pre rómske deti už nie sú zločinom, ale názorom, idiotizmus si vybojoval miesto vo svete myšlienok, už sa zaň netreba hanbiť ani ho ukrývať, môžete ho v procese lásky k európskej kultúre pestovať a slobodne šíriť, písať do nemoty, kto je žid a cigáň, ako zoptimalizujete médiá a Rómov, zaregistrujete mimovládne organizácie, pretože tá vaša je už dávno v kartotéke FSB, a teda viete, že všetky majú niekde nejaký spis. A ja ako taký hlupáčik čakám, že polícia bude chrániť a pomáhať, a nie napomáhať anitsemitov, že sa nestane kolaborantom ako ŽSR, ktoré majú ešte stále hliadky aj na tratiach, ktorými slovenské dráhy deportovali židovské rodiny počas prvej vlny optimalizácie, cestou do videckych sídiel s kozubom pre celé rodiny, že polícia zakáže pochody nacistov na Horehroní, tak ako by to urobila každá európska polícia, že pochopí, čo znamená zákonnosť a povinnosť stáť na strane demokracie, aby sme sa neprepracovali k situácii podobnej Weimarskej republike, keď štát nemal autoritu žiadnu a fašistické falangy všetku.Načo sú teda špecializované súdy a školenia a stretnutia s nemeckými expertmi na extrémizmus, načo sú programové vyhlásenie, keď štát nie je schopný zastaviť na najnižšej úrovni výroky idúce jednoznačne proti slobodnej spoločnosti? Ako je možné, že Slovenská republika nie je schopná postaviť sa dôrazne a prakticky proti primitivizmu terajších milovníkov európskej kultúry a civilizácie? Čo sa musí stať, aby títo chlapci pochopili, že za svoje názory sa nielen musia hanbiť, čo sa už z právnych dôvodov naučili, ale že dokonca musia za ne niesť trestnoprávnu zodpovednosť, tak ako aj tí, ktorí v súkromných konverzáciách na sociálnych sietiach ohovárajú a intrigujú, spamujú a vyhrážajú sa, pretože si myslia, že facebook urobil z krajiny krčmovú toaletu, kde môžete každému švacnúť a potom si s neumytými rukami nabrať z misky orieškov na bare.”