Michal Havran

    je teológ, zakladateľ a šéfredaktor portálu jetotak.sk a spisovateľ. Žije v Bratislave. Vyštudoval protestantskú teológiu v Štrasburgu, dokončuje si doktorát na École pratique des hautes études z politickej teológie v Paríži. Spolu s Marošom Hečkom napísal bestseller Kandidát, ktorý sa stal predlohou k rovnomennému filmu. Okrem iného má vo verejnoprávnej televízii každý týždeň reláciu Večera s Havranom. Pred dvoma rokmi vydal zbierku kritických textov Besnota a koncom minulého roka mu vyšiel prvý román Analfabet. „A neviem už, akými slovami si treba pripomenúť, že áno, na Slovesku už je kultúrny konflikt o základné smerovanie krajiny, že sa odohráva v najhoršej možnej medzinárodnej situácii, kde sa historicky proti extrémizmu už nenasadzuje pragmatizmus obchodu ani predvolebných ziskov, ale hodnoty civilizácie, ktorú sa všetkým Európanom podarilo vybudovať. Nemôžeme zresetovať všetko, čo o sebe vieme, nemôžeme sa tváriť, že je normálne, ak mi napíše nejaký pán, že on si myslí, že holokaust nebol, aby som dokázal, že bol, lebo možno trochu bol, ale ako vo všetkom, aj tu je vraj pravda uprostred. Nemôžeme byť pod tlakom toho, že do každej diskusie o pravicovom extrémizme sa účasti v televízii dožadujú v rámci údajnej objektivity a vyváženosti buď otvorení hitleriáni, alebo ich ezoterickí fanúšikovia. Tak a teraz čo, dvadsaťosem rokov transformujeme spoločnosť a nakoniec máme toto zombie zoskupenie, kde nás už nič nedrží pohromade, kde veľká časť ľudí rezignovane verí tomu, že cez Slovensko jazdia jadrové ponorky a masér vám na pozadí relaxačnej hudby do tlaku vyskočenej platničky hovorí, pozrite sa na tých Rumunov, nech dôjdu až sem, nech to tu vystrieľajú, a uvoľnite si šiju. Násilie sa vrátilo do jazyka, zmena postupuje, útoky sú čoraz verejnejšie. Dá sa to ešte zastaviť teraz, keď sme predtým neboli schopní urobiť nič, v časoch pred krízou, keď nebol Trump a Putin chodil na botox, keď Európa vedela, čo chce? Možno je pravdou, že na takéto zásadné zvraty potrebujeme cítiť dejinné tlaky. A nemáme inú možnosť, ako držať líniu, napriek vyhrážkam, nemáme kam ustúpiť, toto nie je protivník, s ktorým sa vyjednáva o niečom inom ako o jeho bezpodmienečnej kapitulácii. No musíme byť pripravení, že štát, ktorý sme v mene ideológie pripravili o dôstojnosť inštitúcií a ducha zákona, nás neochráni. A nech nám nie je zadosťučinením ani to, že neochráni ani tých, ktorí sa dnes považujú za štát.“
    Foto: Peter Župník /Stredoeurópske fórum