Michal Hvorecký

    je spisovateľ a prekladateľ. Žije v Bratislave, kde je vedúcim knižnice Goethe Institut. Autor románov Posledný hit, Plyš, Eskorta, Dunaj v Amerike a Trol. Vyšla mu aj zbierka poviedok Silný pocit čistoty, Lovci & zberači, Pastiersky list a Naum, kniha Spamäti z roku 2013 je autorovou autobiografiou. Film Wilsonov od režiséra Tomáša Mašína bol prvý, ktorý vznikol na motívy jeho textu (vďaka filmu vyšla v novom vydaní a samostatne poviedka Wilsonov). „Píše mi znepokojená kamarátka, slovenská Maďarka, ktorá žije v Budapešti. Jej syn sa vrátil zo školy a spýtal sa, či je aj on, keďže pochádza z Bratislavy, nebezpečný migrant a škodca. A či je George Soros darebák, ktorý chce zničiť Maďarskú republiku a zaplaviť ju ilegálnymi utečencami, ako hovorila učiteľka v triede. Čo mu mám povedať? pýta sa ma. Pravdu, odvetil som. Sú to klamstvá, úmyselne šírené lži, zdôraznil som. A spomenul som si na myšlienku Martina Bubera, že skutočný zápas nebude prebiehať medzi Východom a Západom, medzi kapitalizmom a komunizmom, ale medzi vzdelaním a propagandou. Podceňujeme vplyvy toxickej atmosféry nenávisti na najmladšiu generáciu. Aj deti silno vnímajú, ako sa nálada v regióne polarizuje, radikalizuje, ako silnejú konfrontácie. V 90. rokoch sa Vladimír Mečiar so svojím nacionalizmom a protidemokratickým presvedčením rýchlo stal politickým outsiderom. Jeho sprisahanecké bludy, nenávisť k občianskej spoločnosti, útoky na kritických novinárov, obrovská korupcia, jeho izolacionizmus – to všetko Európska únia tvrdo kritizovala. Jeho babrácka politika ruinovala ekonomiku, devastovala právny poriadok, oslabovala demokraciu i formovanie otvorenej spoločnosti a spomaľovala prístupové rokovania. Roku 2018 by však Mečiar mal mnoho medzinárodných spojencov vrátane nemeckého ministra vnútra Horsta Seehofera či rakúskeho kancelára Sebastiana Kurza, nehovoriac o obdivovateľoch z krajín V4. Západ sa od Východu priveľa naučil. Útoky na verejnoprávne médiá už nie sú príznačné len pre mladé demokracie spoza bývalej železnej opony. Dokonca aj ORF, symbol kvalitného nezávislého média, čelí sústavným krivým obvineniam – od politikov, ktorých pranieruje. Taliansky a rakúsky minister vnútra Salvini a Kickl alebo bavorský ministerský predseda Söder obdivujú arogantnosť populistických lídrov Východu a hlásia sa k orbánovskej neliberálnej demokracii. Snívajú o stavaní nových plotov a múrov, o kontrolovaných médiách a svoj postoj ukrývajú najmä do náboženského a nacionalistického hávu. Časy demaršov, ktoré Mečiar dostával ako na bežiacom páse, sa dávno skončili. Kam až mieni Západ vo fascinácii Východom zájsť?“
    Foto: Peter Župník / Stredoeurópske fórum