(Slovensky)

    je český spisovateľ, je vrchný zemský a bývalý vrchný pražský rabín. Po podpísaní Charty 77 v roku 1978 ako 35-ročný konvertoval k judaizmu s ktorým prijal meno Efraim. Po akcii ŠtB s názvom Asanácia, ktorej úlohou bolo šikanovať disidentov, aby pod tlakom okolností opustili ČSSR, sa rozhodol emigrovať. V Heidelbergu študoval na Vysokej škole židovských štúdií judaizmus. S nemeckým prostredím sa ale nikdy nezžil a prakticky v Nemecku prestal publikovať. V rokoch 1990 – 1992 študoval v Jeruzaleme židovskú teológiu a po absolvovaní rabínskeho seminára, keď sa vrátil do Prahy, bol v roku 1992 vymenovaný za pražského a zemského rabína. Žije v Prahe. Okrem iného je autorom slávnych kníh Sen o mém otci a Sen o mně, prekladov diel Päť kníh Mojžišových. Pod pseudonymom Chaim Cigan mu vyšli úspešné knihy Malý pan Talisman a teatrológia: Altschulova metoda I., Piano live II., Puzzle III. a Outsider IV. – kniha vyjde počas rock 2017. „V niektorých kruhoch a krčmách či hnutiach sa sformovala atmosféra, že xenofóbia je v poriadku, pretože to nie je nič iné, než obava a strach z cudzieho, a to je pre ‘nás’ smrteľne nebezpečné. Lenže v okamihu, keď tento strach dostane od politikov a aj iných premýšľajúcich ľudí oprávnenie a politici ho začnú využívať na to, aby boli zvolení, začnú nahrávať tomu najtemnejšiemu, čo je v ľuďoch je. Roztáčajú kolotoč, ktorý vedie v úplnej skaze, pretože keď pripustíte rasizmus, neviete nikdy, kde to skončí. Keby sa to týkalo iba o Českej republiky, tak to nie je ešte taká katastrofa. Malý bezvýznamný štát. Bohužiaľ, však to isté vidíte v Poľsku, v inej podobe v Maďarsku, v bývalých krajinách NDR, ale aj i inde na Západe a v Amerike. Naša demokracia zabudla na to, že slovo je čin. Ak niekto hecuje ľudí cez internet alebo v mešitách proti iným skupinám obyvateľstva, malo by to byť prinamenšom rovnako trestné ako hajlovanie. V Európskej únii tomu možno do istej miery rozumieť, pretože v posledných rokoch do seba vstrebala množstvo ‘chorých’ ľudí. Tým nechcem povedať, že Česi či Poliaci sú fyzicky chorí, ale jed predchádzajúceho režimu sa v nás nejakým spôsobom usadil a zostal tam.“
    Foto: Nguyen Phuong Thao / Reflex