Philipp Ther
    (Slovensky)

    nemecký historik. Od roku 2010 je profesorom stredoeurópskych dejín na Viedenskej univerzite. Zaoberá sa tiež komparatívnymi sociálnymi a kultúrnymi dejinami 19. a 20. storočia v Nemecku a v strednej Európe, najmä nacionalizmom a históriou migrácie a osídľovania. V českom preklade mu vyšla kniha Nový pořádek na starém kontinentě. Příběh neoliberální Evropy, ktorá dostala cenu pre dielo literatúry faktu na knižnom veľtrhu v Lipsku. „Pojem transformácie bol pôvodne rezervovaný iba pre postkomunistické krajiny. V Nemecku sa hovorilo, o ‘reformných štátoch na východe’, čo evokovalo dojem, že SRN reformy nepotrebuje. Vychádzalo to aj z istého pocitu nadradenosti. Západ vyhral studenú vojnu, ostatní sa preto musia ‘vrátiť do Európy’ a prispôsobiť. Bola to ilúzia, za ktorú sme zaplatili privysokú cenu. Spolková republika sa zošmykla v priebehu deväťdesiatch rokov do krízy. Týždenník The Economist ju označil za chorého muža – tak se kdysi hovorilo osmanskej ríši. Nemci sa teda rozhodli pre zmenu. Orientovali sa pritom primárne podľa zahraničia, čo je pre neoliberálne reformy typické. Vzory sa ponúkali na Západe – vo Veľkej Británii práve nastupoval Tony Blair a politika new labour, ktorá inšpirovala červenozelenú koalíciu kancelára Gerharda Schrödera. Vo verejných debatách sa ako vzor spomínala aj východná Európa, pretože sa tam reformovalo radikálne a ekonomiky rástli rýchlejšie. Nemecko sa pýtalo: ‘Prečo to u nás nejde tak ako v Česku, nemali by sme, tak ako na Slovensku, zaviesť rovnú daň?’ Uhol pohľadu sa zmenil a Východ už naraz nebol vnímaný ako zaostalý, ale dokonca tak trochu ako vzor. Ale, samozrejme, skôr v konzeravtívnoliberálnych kruhoch, než medzi ľavičiarmi. Pre generáciu, ktorá dospievala okolo roku 1989, sa ponúkalo mnoho možností. Novým problémom je, že aj v tých okruhoch, ktoré kedysi profitovali, je dnes menej príležitostí. Napríklad pri reštauráciách či hoteloch je trendom vytváranie reťazcov, jednotlivé objekty sú skupované a prestávajú byť majetkom súkromných vlastníkov. Mladí ľudia strácajú priestor, ktorý mali po roku 1989. Výrazne sa zmenšili možnosti základania malých a stredných podnikov. Ľudia sa častejšie musia nechať zamestnávať. To je tiež dôvodom, prečo je mládež frustrovaná, volia na protest populistické strany či odchádzajú do zahraničia.“