Robert Kirchhoff
    (Slovensky)

    filmový režisér, scenárista, producent a kameraman. Vo svojej tvorbe sa zameriava na vyrovnávanie s tramatickým dedičstvom strednej Európy. V dokumente Hej, Slováci skúmal sociálnu a morálnu identitu Slovákov pri prechode ku kapitalizmu, v Kauze Cervanová sa zaoberal stále otvoreným justičným zločinom starým štyridsať rokov. Venuje sa tiež rómskej tématike – v dokumente Čierne slovo/Kálo lav ponúka kritický pohľad na životnú situáciu rómskej menšiny na Slovensku (výtvarník Fero Guldan prežil niekoľko dní v rómskej osade) a vo filme Cesta lesom hovorí o rómskom holokauste. Roku 2002 založil produkčnú spoločnost atelier.doc, ktorej hlavným projektom je Alternatívny archív, ktorý zhromažďuje pomocou svedectiev akúsi pamäť národa. Žije v Bratislave. „Fascinujú ma formy pamäti aj akýchkoľvek verbálnych zdelení týkajúcich sa minulosti, formy zážitkov či tráum. Myslím si totiž, že v tom spočíva zakliata podstata človeka a nášho bytia. Existujú takzvané slepé uhly, keď ľudia chcú vidieť, čo sa stalo v ich minulosti, no nedokážu to. Nie sú schopní sa tých spomienok dotknúť, pretože by ich to zmenilo. Počas natáčania vyvolávam zasunuté spomienky. Vždy to končí otázkou. ‘Asi máte pravdu. Že to tak bolo?’ Nakoniec sa pýtajú oni mňa na to, či to tak naozaj bolo. Oko kamery používajú ako také ‘božie oko’, ktoré keď sa mu niečo povie, tak je to navždy. Vnímají to ako spovednicu. (…) Nezbieram iba spomienky preživších. Zistil som totiž, že pamäť Rómov je fascinujúca. Ich skúsenosť je iná, než naša. Keď prešli koncentračnými tábormi, v niečom to bolo vyústenie situácie, ktorá trvá storočia. V spoločnosti, ako je tá dnešná, kde je nenávisť voči Rómom stále prítomná, je potenciálne prítomný aj holokaust. Svedkovia udalosti síce už často nežijú, ale pamäť musela niekde zostať. A zostala v ich deťoch. V mojom dokumente preto hovoria o hrôzach holokaustu mladí. Vypovedajú tak o tom, čo sa v ich životoch odohráva dnes. A to je princíp, ktorý ma zaujíma. Formy pamäti, ktoré hraničia vo svojej hrôzostrašnosti s rozprávkou. Vždy existovali ťažké časy. Aj táto doba je ťažká. Sám neviem, čím je táto doba taká ťažká v porovnaní s tridsiatymi rokmi, keď bola hospodárska kríza a ľudia nemali čo jesť. A rómske osady na Slovensku, to je stredovek. Takto dnes predsa ľudia nemôžu žiť!“