Anna Gács

    je maďarská literárna vedkyňa, kritička a prekladateľka. Žije v Budapešti. Študovala literatúru a teóriu umenia, v rokoch 1999-2000 pôsobila ako lektorka na Škole slovanských a východoeurópskych štúdií na londýnskej univerzite. Venuje sa otázkam digitalizácie a literárnej kultúry, teórie literatúry a médií a súčasnej autobiografickej kultúre. Vydala niekoľko publikácií a z angličtiny prekladala diela autorov ako Germaine Greer, Jeanette Winterson, Ian McEwan či Julian Barnes). Je zakladajúcou členkou Oktatói Hálózat (Maďarská sieť univerzitných pedagógov), organizácie, ktorá sa zasadzuje za demokraciu, autonómiu a dodržiavanie zásad pedagogickej praxe a výskumu. Od mája r. 2015 je predsedkyňou Szépírók Társasága (Maďarského spolku spisovateľov, kritikov a literárnych prekladateľov). „Diskrétny šarm východoeurópskych dejín nikdy nenecháva občanov na pokoji, nikdy im nedovolí stiahnuť sa za hranice vlastnej odbornej sféry alebo, lepšie povedané, neustále núti inteligenciu nanovo definovať rozsah svojich povinností a svoje etické povinnosti. […] Často si spomínam na rozhovor s Aryeh Neierom, zakladateľom organizácie Human Rights Watch a prvým predsedom Inštitútu pre otvorenú spoločnosť (Open Society Institute), ktorý sa pred niekoľkými rokmi podelil o svoje skúsenosti s maďarskými mimovládnymi organizáciami a aktivistami. Neier povedal, že úlohou spoločenských organizácií nie je snažiť sa o zvrhnutie režimu, ale udržiavať a rozvíjať vzdelanie a znalosti potrebné na riadenie spoločnosti a kultúry v normálnom svete. Na tieto vedomosti sa budeme môcť spoľahnúť jedného dňa, keď nastanú zmeny. Pre mňa to znamená, že našou úlohou nie je zachraňovať svet, ale udržiavať rozumnú diskusiu o ňom.“