Jozef Tancer

    je historik a germanista. Žije v Bratislave. Prednáša na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde vedie Katedru germanistiky, nederlandistiky a škandinavistiky. Od februára 2019 je aj prorektorom Univerzity Komenského. Je členom Komisie Rakúskej a Maďarskej akadémie vied pre literárnu vedu a vedy o kultúre. Roku 2016 vydal úspešnú knihu Rozviazané jazyky – Ako sme hovorili v starej Bratislave. “Po tieto dni dolieha smútok silnejšie než zvyčajne. Sme neustále v očakávaní zlých správ, a tie prichádzajú. A budú prichádzať. Máme strach, je jedno, či s rúškom alebo bez. Nechtiac sa stávame súčasťou kolektívnej hystérie. Chýba nám odstup, aj od seba samých.
    Som pamätníkom s výpadkom pamäti. Bezprostredné udalosti okolo 17. novembra roku 1989 som preležal ako štrnásťročný so zápalom pľúc v posteli. Keď som sa začiatkom decembra vrátil do školy s fotografiou na zväzácky preukaz, ako nám to, čerstvým gymnazistom, ešte začiatkom mesiaca nakázali, už nebola potrebná. A tak som nič netušiaci vstúpil do slobodného sveta, v ktorom mali pre mňa preukaz do knižnice a cestovný pas omnoho väčší význam než akákoľvek iná legitimácia. Preukaz do bratislavskej Univerzitky, do viedenskej Nationalbibliothek, budapeš- tianskej Széchényi Könyvtár, berlínskej Staatsbibliothek, londýnskej The British Library.
    Vďaka knihám a rozhovorom s ľuďmi som dobehol zameškané dejiny a uveril som zázraku slobody. Vraj trvá jednu generáciu, kým naozaj príde. Kým spoločnosť precitne. Kedy to nastane? V úradoch sú už moji rovesníci, dnešní štyridsiatnici: mnohí z nich malí diktátori a manipulátori, karieristi a oportunisti, zberači titulov a úspechov, pre ktorých sloboda nie je dar, ale tovar. Kto na ňu má, ten ju kúpi. Smutné.
    ‘Kde nebezpečie je, rastie záchrana tiež,’ píše Hölderlin.
    Čo však, ak vznešenú myšlienku predávajú nečestní ľudia? Zdá sa mi, že 17. november odoláva. Priekupníci s ideami ho môžu spochybniť, negovať, ignorovať, no nevedia si ho podmaniť. Je to minulosť, ktorá neodchádza, nádej pre tých, ktorí hľadajú. ‘My sme ničím, čo hľadáme, je všetkým.’ Hölderlin.”