Pascal Bruckner

    je francúzsky filozof, autor úspešných románov (jeden z nich – Hořký měsíc, sfilmoval Roman Polanski) a esejí, v ktorých kritizuje zabehnuté klišé a predstavy o solidarite voči Tretiemu svetu, „diktatúre ekonomiky“, „víťazosláve demokracie“, „tyranii spokojnosti“ – s Alainom Finkielkrautom napísal manifest Nový rozkol v láske. Vyštudoval Sorbonnu a L‘École pratique des hautes études. Pôsobil na Štátnej univerzite v San Diegu v Kalifornii, v súčasnosti prednáša na New York University a Institut d’Etudes Politiques v Paríži, kde žije. V češtine mu okrem iného vyšli knihy Láska k bližnímu, Zloději krásy a Můj malý manžel, v slovenskom preklade eseje Bieda prosperity. “Veľké náboženstvá musia už sto rokov trúchliť za svojou niekdajšou veľkosťou. Teraz sú viac alebo menej jedny medzi ostatnými a prechádzajú strašnou skúsenosťou mnohosti. Ten pocit sa k vám prikradne, keď v Európe alebo v Spojených štátoch prídete do ktoréhokoľvek veľkomesta, prechádzate sa z jednej štvrti do druhej, a idete okolo nespočetných kostolov, katolíckych, evanjelických, baptistických, okolo synagóg, hinduistických chrámov a pagod, spôsobne zoradených ako na prehliadke. Znaky bigotnosti? Predovšetkým sú to znaky občianskeho mieru a tichej koexistencie rôznych výrazových foriem božskosti. Keby bolo len jedno náboženstvo, vládla by tyrania, keby boli dve, vládla by náboženská vojna, keď je ich mnoho, nastáva sloboda. (Voltaire) To najlepšie, čo si možno želať pre islam, nie je fóbia ani fília, ale dobromyseľná ľahostajnosť na trhu spirituality, ktorý je všetkým veriacim otvorený. Lenže práve túto indiferentnosť fundamentalist nechcú. Znamenala by, že islam je jedným monoteizmom spomedzi mnohých, čo je v ich očiach neznesiteľné konštatovanie. Nepovažuje sa za dediča minulých vyznaní, ale za nástupcu, ktorému pripadnú ich práva. Nechce byť zrovnoprávnený s ostatnými, pretože je im všetkým nadradený. Práve to je problém!”