(Slovensky)

    je veľvyslanec Spojených štátov v Slovenskej republike. Žije v Bratislave. Vyštudoval Harvardovu univerzitu, pracoval pre starostu mesta New York ako styčný dôstojník pre OSN. Neskôr pôsobil v diplomatických službách USA v Peru, Belgicku, Kazachstane, Izraeli, Azerbajdžane a Holandsku. Pracoval tiež v štábe Národnej bezpečnostnej rady v Bielom dome. Úryvky vyberáme z rozhovoru, ktorý vznikol pre časopis .týžden. „Slovensko sa mi páči, celá krajina, nielen Bratislava, kde bývam. Ako ambasáda rozumieme, že Bratislava nie je celé Slovensko, podobne ako New York alebo Washington nie sú celé Spojené štáty. Je pre nás dôležité vidieť aj iné miesta v krajine a pre mňa je tu cestovať potešením. Tento rok sme navštívili viac ako 40 miest vo všetkých regiónoch. Moja rodina miluje hory, takže tam chodíme na turistiku. Ale osobitne máme radi menšie a stredne veľké mestá ako Bardejov, Levoča, Trnava – z tých, ktoré ma zaujali. Ale chodíme aj do Košíc, ktoré majú svoju osobitnú vibráciu, alebo do Žiliny a Banskej Bystrice.(…) Myslím, že Slováci vedia, že väzby medzi našimi krajinami sú hlboké a overené časom, myslím si, že Slováci už Ameriku poznajú, nakoniec, naše vzťahy idú viac ako sto rokov do minulosti. Rozumejú hodnotám, ktoré zdieľame. Obdivujú americký model liberálnej demokracie, ktorý slúžil ako inšpirácia pre Česko-Slovensko v roku 1918. Mladí ľudia obdivujú Silicon Valley a ďalšie aspekty startupov a podnikania. Môžu mať svoj názor na amerického prezidenta, ale nemyslím si, že sa zmenil ich pohľad na Ameriku ako takú. (…) Rok 2018 je rok veľkých výročí a naša ambasáda si od 1. januára do 31. decembra 2018 pripomína cestu, ktorú sme spolu prešli a hlboké vzťahy, ktoré majú naše krajiny. Jedna časť bude pripomínať históriu a hodnoty, ktoré máme spoločné a ktoré viedli k vzniku nezávislej ČSR v roku 1918, budeme hovoriť o úlohe slovenskej a českej diaspóry v USA pred rokom 1918, o Štrnástich bodoch prezidenta Wilsona, ktoré viedli k česko-slovenskej nezávislosti. Budeme hovoriť aj o roku 1993 a o tom, čo považujeme za pozitívnu rolu USA v slovenskom úspechu. Teda, že Slovensko je čoraz viac prosperujúca krajina, ľudia žijú stále bohatšie životy a USA k tomu prispeli podporou demokracie a občianskej spoločnosti, najmä v ťažkých deväťdesiatych rokoch. Dodnes vidíme silný dopad roku 1998 na slovenský úspech. Navyše tu máme 150 amerických firiem, ktoré vytvárajú okolo 50 000 pracovných miest. A sú tu aj medziľudské vzťahy vytvárané Slovákmi, ktorí cestujú do Ameriky. (…) Základné hodnoty – úcta k slobode a právo určiť svoj vlastný osud – to je rovnaká téma na Slovensku aj v Spojených štátoch. Najmä s prihliadnutím na to, že Slováci boli dlhé roky podrobení iným mocnostiam. Aj Spojené štáty sú krajinou, ktorá si vybojovala svoju slobodu od vonkajších mocností. Tiež nás spája, že obe naše spoločnosti dávajú dôraz na individuálnu dôstojnosť a práva jednotlivca, rešpekt k ľudským právam. U nás ani u vás nikto nespochybňuje, že štát by mal presiahnuť jednotlivca. Zjednocujú nás tieto abstraktné koncepty, ale medziľudské kontakty, ktoré idú viac ako sto rokov do minulosti, až k prvým vlnám migrácie Slovákov za oceán, ukazujú, ako sa ony prejavili naživo. Spomeniem len Clevelandskú dohodu z roku 1915 a Pittsburskú dohodu z roku 1918, ktoré vytvorili Slováci žijúci v USA. V Amerike našli model, ktorý korešpondoval s tým, ako Slováci vidia svet. A ten model vytvoril samostatné Česko-Slovensko a neskôr, v roku 1993, samostatné Slovensko.“
    Foto: Andrej Galica / TASR