Joseph Eugene Stiglitz
    (Slovensky)

    je americký ekonóm, profesor na Columbia University. Je nositeľom Medaily Johna Batesa Clarka (1979) a Nobelovej ceny za ekonómiu (2001). Zastával funkciu viceprezidenta a hlavného ekonóma Svetovej banky. Zaoberá sa najmä problematikou ekonomického rozvoja a globalizačných procesov vo svetovej ekonomike. V širšom povedomí je známy ako kritik činnosti medzinárodných inštitúcií (najmä Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu) a neoliberálnych ekonómov (podľa jeho slov “trhových fundamentalistov”). Roku 2000 zakladá pri Kolumbijskej univerzite Iniciatívu pre politický dialóg (IPD – Initiative for Policy Dialogue), think tank zameraný na otázky medzinárodného rozvoja. V českom preklade vyšli jeho knihy Jiná cesta k trhu – Hledání alternativy k současné podobě globalizace; Euro – Společná měna jako hrozba pro budoucnost Evropy a práve vychádza Přepis pravidel evropské ekonomiky. “Každý poctivý výpočet súčasnej inflácie musí obsahovať dôležité upozornenie: keďže sme dosiaľ nič podobné nemali, nemôžeme si byť istí, ako sa veci budú vyvíjať. Ani si nemôžeme byť istí tým, čo sa bude diať s fenoménom Veľkej rezignácie – fenoménom opúšťania pracovného trhu, ktorý v Spojených štátoch pozorujeme, hoci – pracujúci na nižších príjmových priečkach nepochybne majú plno dôvodov byť rozhnevaní. Mnohí sú pravdepodobne nútení vrátiť sa do práce, keď sa im minú rezervy, ale ak sú naštvaní a frustrovaní, môže sa to prejaviť na produktivite. Toľko vieme: obrovský rast úrokov je liekom na infláciu horším než sama choroba. Nemali by sme riešiť problém na strane dodávateľov znižovaním dopytu a zvyšovaním nezamestnanosti. To síce môže stlmiť infláciu, ale aj zruinovať ľudské životy. To, čo potrebujeme, sú cielené fiskálne a štukturálne politiky, ktoré by odblokovali slabé miesta v zásobovaní a pomohli ľuďom čeliť dnešnej realite. Napríklad, potravinové lístky pre najchudobnejších by mali byť indexované vzhľadom k cene potravín, a lístky na energie (pohonné hmoty) k cene energie. Okrem toho, napríklad, jednorázová daň ‘upravujúca infláciu’ pre nízko- a strednopríjmové domácnosti, ktorá by im pomohla prejsť postpandemickou tranzíciou. Financovaná by mohla by zdanením monopolu na ropu, technológie, farmaceutický priemysel a ďalších obrov, ktorí na kríze skvele zarobili.”