Balla

    je spisovateľ. Po vyštudovaní Vysokej školy ekonomickej v Bratislave pracuje na Okresnom úrade v Nových Zámkoch, kde aj žije. Vydal knihy Leptokaria, Outsideria, Gravidita, Tichý kút, Unglik, De la Cruz, Cudzí, V mene otca (za ktorú získal cenu Anasoft litera 2012), Oko, Veľká láska, Je mŕtvy a najnovšie 25x Balla – 25 poviedok, ktoré spisovateľ vybral do tejto antológie vydanej pri príležitosti 25. výročia od debutu. “Už si sa zmieril s tým, že ti rozbili Československo, že kradnú a každé štyri roky sa pri tom striedajú, že z ideálov urobili paródiu, že oprášili bludy o národe a Bohu, lebo bludy o pracujúcom ľude a nepracujúcej inteligencii sa spočiatku oprášiť báli, no už sa neboja, veď vidia, ako ľahko si sa zmieril, a ešte preto, lebo to v nich proste pretrvalo, jedno súvisí s druhým a druhé nemôže byť bez prvého, Tiso si podáva ruku s Husákom a Husák s Brežnevom a Stalin s Hitlerom, zmieril si sa s tým, že vo voľbách eliminujú čestných a vyzdvihujú nečestných, a tak je tu logicky ďalšia fáza a už sa nekradne len hmotný majetok, a hoci podľa Jánovho evanjelia sa slovo telom stalo a prebývalo medzi nami, dnes sa slovo nestalo telom, ale bublinou z bublifuku, a tak slabým hláskom márne nazývaš fašistu fašistom, ten z plného hrdla spustil pesničku práve o tvojom liberálnom fašizme a ľud sa očarený vlní do rytmu a pridáva sa k refrénu, lebo ti ukradli už aj slová, a to je začiatok konca, ukradli ti slová, ich zmysel, preto pravda znamená lož a lož znamená pravdu a dobro zlo a zlo zasa dobro, preto sloboda nie je to, o čom sa snívalo na novembrových tribúnach, sloboda z bublifuku je právo nenosiť rúško a o všetkom klamať, tak sa s tým zmier ako sliepka na dvore, ktorá hrabe a hľadá zvyšky zrna, hoci kedysi – ale kedysi bolo tak dávno a už ani ty nie si historik – kedysi videla, ako gazda, hnedočervený v tvári, postupne odrezal hlavy všetkým z kurína, no ty ešte môžeš hrabať, a keď si prozaik a nebudeš sa hanbiť prežiť, raz o tom napíšeš román.
    Lenže pre koho?”