Drago Jančar

    je slovinský spisovateľ. Žije v Ľubľane. V polovici semdesiatych rokov bol v relatívne liberálnej Juhoslávii odsúdený do väzenia za takzvanú nepriateľskú propagandu. Podnetom k obvineniu bola zakázaná kniha V Rogu ležimo pobiti, ktorú priniesol z Rakúska. Po troch mesiacoch ho prepustili a povolali na vojenskú službu do Srbska. V rokoch 1987 – 1991 sa stal predsedom Slovinského centra PEN klubu. Získal niekoľko literárnych ocenení, medzi inými Prešernovu cenu za celoživotné dielo (1993), Európsku cenu za krátku prózu mesta Augsburg (1994), Herderovu cenu za literatúru (2003) a Cenu Jeana Améryho za esej (2007). V českom preklade vyšli jeho romány Kateřina, páv a jezuita, Chtíč chtíc nechtíc, Pohled anděla a Polárna žiara, eseje Příčky z Jákobova žebříku, Brioni, zbierky krátkych próz Pohled anděla a Přízrak z Rovenské a dráma Halštat.