Martin Bútora

    je sociológ, spisovateľ a prekladateľ. Žije v Bratislave. Po sovietskej okupácii bol v politickej nemilosti, pracoval ako sociológ a terapeut v Protialkoholickej poradni a súbežne s tým pôsobil v okruhu nezávislých sociológov a spisovateľov. V novembri 1989 bol spoluzakladateľom hnutia Verejnosť proti násiliu. V rokoch 1990 – 1992 pracoval ako poradca prezidenta ČSFR Václava Havla pre ľudské práva, v rokoch 1999 – 2003 pôsobil ako veľvyslanec Slovenskej republiky vo Washingtone. Dnes je čestným predsedom Inštitútu pre verejné otázky (ktorý tiež založil) a poradcom prezidenta Andreja Kisku. Jeho posledné tri knihy esejí a štúdií majú názov Odklínanie, Druhý dych a Takmer na polceste. “V našom meste máme mnohé pamätníky venované obetiam. Milan Rastislav Štefánik sa nedožil služby v oslobodenej vlasti. Revolúcia sa odohrávala na Námestí Slovenského národného povstania, brutálne potlačeného nacistami. Pri Katedrále sv. Martina, ktorá by mohla veľa rozprávať o prenasledovaní veriacich komunistickým režimom, je pamätník obetiam Holokaustu. Pod Hradom je námestie Alexandra Dubčeka, ktorého sen zlikvidovali sovietske tanky.
    November 1989 tento kód prelomil. Vďaka študentom a umelcom, vďaka Verejnosti proti násiliu a Občianskemu fóru, ale najmä vďaka státisícom ľudí na námestiach sa doslova za desať dní podarilo odstrániť režim, ktorý tu po celé desaťročia mal v rukách všetku moc. Pritom zatiaľ čo v minulosti celé generácie našich lídrov svoje dielo nedokončili, lebo nemohli – boli im ‘odťaté ruky’, ako hovoril historik Ľubomír Lipták – tentoraz sa tak nestalo.
    Na námestí sme hovorili o tom, ako sme zahnali démona strachu. Hovorili sme o tom, že sme odkliati.
    Medzičasom sa vynorili noví démoni. Démon nenávisti a zloby tiahne chodníkmi internetu, z fašistických vajec sa liahne démon konšpirácií.
    Pravda a láska musí zvíťaziť nad lžou a nenávisťou, vyslovil sa pár dní po masakre na Národní třídě Václav Havel. Dnes máme pričasto pocit, že pravda a láska prehrávajú. No popri všetkej roztrpčenosti a sklamaní by sme nemali zabúdať na to, že už vyše tri desaťročia máme slobodu. Záleží aj na nás, ako s ňou naložíme.
    ‘Dnes bych k tomu rád přidal,’ doložil neskôr Havel, ‘že rozum, pokora a odpovědnost musí zvítězit nad krátkozrakostí, pýchou a svévolí.’
    V legendárnej pesničke revolúcie Ivan Hofman spieval nielen o tom, že sme si sľúbili lásku. Ale aj o tom, že sme si sľúbili vydržať.
    Aj to je jeden z odkazov Novembra. Vydržať. Nevzdávať sa. A po tieto dni aj osláviť.”