Sławomir Sierakowski

    je poľský sociológ, zakladateľ a líder zoskupenia poľských ľavicových intelektuálov, umelcov a aktivistov Krytyka Polityczna, ktoré funguje zároveň ako vydavateľstvo, online platforma komentárov esejí a sieť diskusných kaviarní a pôsobí aj na Ukrajine a v Nemecku. Okrem toho je riaditeľom varšavského Inštitútu pre pokročilé štúdiá. Žije vo Varšave. Absolvoval množstvo štipendijných pobytov v Európe
a Spojených štátoch, okrem iných na Princetonskej univerzite, na Yale, na Harvarde. Je autorom esejí o poľskej a európskej politike a kultúre, časť z nich bola preložená do viacerých jazykov. Niektoré médiá ho uvádzajú ako jedného z najvplyvnejších súčasných Poliakov. Okrem poľských novín pravidelne prispieva do Guardianu a The New York Times. „Dnes má Poľsko pred sebou tri ďalšie roky mocenského monopolu PiS. Ďalšie parlamentné voľby budú pravdepodobne až v roku 2023. Medzitým sa vládna strana pokúsi prevziať či marginalizovať všetky zostávajúce nezávislé inštitúcie v krajine. Kaczyński a jeho kumpáni urobia čokoľvek, aby si zaistili, že budúce voľby budú len formalitou, a aby zmenili Poľsko na potemkinovskú demokraciu. Čas je na strane PiS. Zvlášť to platí pri pohľade na najvyšší súd, kde mnohí sudcovia čoskoro dosiahnu dôchodkový vek a nahradia ich ľudia lojálni k PiS. Hoci môžeme čakať, že sudcovia na nižších súdoch budú klásť odpor, a to preto, že veľká väčšina z nich sa zatiaľ správala čestne a nezávislo, nakoniec veľa z nich ustúpi pod hrozbou, že ich odstránia. Vládna strana sa navyše pokúsi pridusiť miestne vlády, ktoré sú pod kontrolou opozície, tým, že presunie peniaze v ústrednom rozpočte, odreže ich od fondov, vezme im rôzne kompetencie a podobne. A potom tu máme to, čo zostane z nezávislých súkromných médií. Kaczyński počas volebnej kampane vyhlásil, že tlač vyvinula veľmi brutálny a veľmi rozsiahly tlak, že si nemáme zakrývať, že má nemeckých majiteľov, a že v budúcnosti treba takýmto situáciám zabrániť. Teraz deklaruje, že ‘poľské úrady nemôžu dovoliť, aby bola časť národného nervového systému v cudzích rukách. Preto musíme zaistiť, aby bol tento nervový systém v Poľsku poľský’. Európska únia sa môže rozhodnúť, že kohézne fondy podmieni tým, že súčasná poľská vláda bude rešpektovať vládu zákona. Nemecko a zvlášť Holandsko, zdá sa, už s Poľskom stratili trpezlivosť a môžu nakoniec zastaviť financovanie implicitného autoritárstva vo Varšave i v Budapešti. Ale napriek tomu štyri roky akceptovali poľský status quo, takže je ťažké veriť, že sa veci zrazu zmenia, zvlášť keď vezmeme do úvahy všetky väčšie problémy, s ktorými sa EÚ musí vyrovnať. V každom prípade, viac ako desať miliónov liberálnych Poliakov, ktorí prehrávajú s len o niečo väčším počtom podporovateľov Práva a spravodlivosti, sa bude aj naďalej organizovať a bojovať. V každom prípade, Poľsko sa vracia do svojho najobľúbenejšieho politického systému, ktorým je boj za slobodu.“
    Foto: Marek Szczepański / Newsweek