Tim Parks

    je britský spisovateľ a prekladatel. Žije v Miláne. Je autorom štrnástich románov a mnohých esejí. Kniha Out of my Head (Z hlavy) o povahe vedomia vybočuje z radu jeho textov – neobyčajný literárny exkurz na územia filozofie a neurovedy. V auguste 2020 vyšla v Británii jeho najnovšia kniha s názvom Italian Life, a Modern Fable of Loyalty and Betrayal (Taliansky život, moderná bájka o vernosti a zrade). “Rozpráva s ľahkosťou, a zároveň ponúka podrobné pozorovanie kultúry, vtipný a jasnozrivý obraz toho, čo robí Talianov takými talianskymi,” napísali o nej v Timesoch. “Každým dňom rastie vedomie, že udržovať vzdialenosť od ľudí je dôležité, že má význam nepodávať si ruky. Odrazu výťah smrdí dezinfekciou. Muž, čo vám otvára dvere, odstúpi na niekoľko krokov. Uvedomíte si, že dievča za pokladňou v supermarkete má na sebe gumové rukavice. Ospravedňuje sa, keď kýchne, a uisťuje vás, že to je len nádcha a dutiny. Menedžer sa sťažuje na chlapca za pultom s lahôdkami, že mu mal povedať, že jeho sused bol testovaný a pozitívny.  Od každého sa žiada, aby nemyslel len na seba, ale aj na komunitu. Miláno je vysoko fragmentované mesto. Sú tu všetky možné etnické skupiny – Číňania, Arabi, Hispánci, Filipínci, Indovia, množstvo Rumunov a Slovanov, Talianov zo všetkých regiónov. A aj miestni sú pomerne striktne rozdelení na pracujúcu a strednú triedu. A samozrejme mnohí z nás viac komunikujú online než na ulici, hovoria s ľuďmi ako sú oni sami, v iných krajinách a na iných kontinentoch. Vírus nevyhnutne prináša nové uvedomenie toho, že zdeľame spoločný fyzický priestor, Miláno, Taliansko. Tu reálne žijeme, a spolu sa utopíme sa alebo spolu budeme plávať. Možno sa dokonca budeme musieť navzájom spoznať, hoci aj bez podávania rúk. Cítim nový duch jednoty. (…) V tejto chvíli sme to však my – obyčajní občania – kto si pripadá bezmocne. Stále znovu počúvame, že teraz “vedieme vojnu”. A podobne, keď vrážate do ľudí po ceste do obchodu alebo do lekárne, vedomie, že sa musíte navzájom vyhýbať, vytvára nové spojenectvo. Je to ako tanec v ktorom sa nesmiete dotýkať.  Môžeme len dúfať, že niečo z tohto zdieľaného pochopenia nám tu ostane.”
    Foto: Martin Figura