Erik Kursetgjerde

    je nórsky študent, účastník letného tábora na ostrove Utøya, kde 22. júla 2011 pravicový terorista Anders Behring Breivik zavraždil 69 a zranil vyše 110 mladých ľudí, členov Robotníckej ligy mládeže (AUF). Odvtedy sa aktívne zapája do diskusií týkajúcich sa radikalizácie a jazyka nenávisti a prispieva do niekoľkých regionálnych a celoštátnych novín. Žije v Osle. Od roku 2011 je členom mestského a od roku 2015 aj regionálneho zastupiteľstva; pracoval tiež ako ošetrovateľ, IT konzultant a založil si vlastnú firmu, ktorá poskytuje digitálne služby pre rozličné sektory. Študuje politológiu na univerzite v Osle so zameraním na medzinárodné bezpečnostné predpisy v kyberpriestore. „Každý deň som vďačný, že som prežil. To, čo sa udialo, sa stalo súčasťou mojej bytosti, ovplyvnilo to môj vývoj ako človeka. Odlišuje ma to od väčšiny ostatných ľudí. Ale nemyslím na to každý deň. (…) Naučil som sa väčšmi si vážiť veci a to, čo je pre mňa skutočne dôležité. Život je zraniteľný. Mnohí oň prišli, pretože v niečo verili a chceli to presadzovať. To najmenšie, čo môžem urobiť, je meniť veci vo svojom okolí, toto by boli robili aj oni. (…) Breivika by sme nemali umelo nadhodnocovať a robiť múdrejším ako je. Pravda je taká: nemá žiadnu pevnú ideológiu. Je to skôr také vyjedanie hrozienok z najrozličnejších, veľmi pravicových ideológií, ktoré neustále mení. No extrémizmus sa, samozrejme, vzmáha všade v Európe. Ľudia prichádzajú o prácu, ktorá sa presúva do Ázie alebo sa digitalizuje. Musíme byť pripravení na obrovské zmeny v globálnej spoločnosti a starať sa o ľudí, ktorých postihujú. Inak zažijeme čoraz viac frustrovaných ľudí, ktorí sú ochotní dať sa na terorizmus. Musíme zabrániť tomu, aby si jednotlivci vytvorili taký odstup od spoločnosti, až prestanú ostatných vnímať ako svojich blížnych. Takíto ľudia sú ochotní vraždiť. Preto sa musíme snažiť zabrániť radikalizácii. A na to je potrebný dialóg medzi psychológmi, komunitami, regiónmi a štátom. Ale aj občianska spoločnosť môže niečo dosiahnuť: dokonca aj v časoch, keď silnejú pravicovo radikálne tendencie, nesmiem zabudnúť na to, že sú to naši blížni. Aký je teda najlepší prístup? Budeme proti nim demonštrovať a mobilizovať sa? Alebo by sme si mali s nimi radšej sadnúť na kávu a pozhovárať sa s nimi? Keď sa utvrdzujú rozdiely medzi pravicou a ľavicou, zvyšuje sa pravdepodobnosť radikalizácie. Názory, nech sú akokoľvek smiešne, nesmieme nechať bez odpovede, ale to samozrejme kladie väčšiu zodpovednosť na spoločnosť. Postoj, ktorý zastával Anders Behring Breivik, však ostal bez reakcie, bol terčom výsmechu. A výsledok sme videli. Túto debatu musíme brať vážne.“
    Foto: Marte Christensen