Ivan Krastev

    je bulharský politológ, žije v Sofii. Je predsedom Centra liberálnych štúdií v Sofii, šéfredaktorom bulharského vydania časopisu Foreign Policy a stálym členom Inštitútu humanitných vied vo Viedni. Jeho poslednými knihami vydanými
v angličtine sú Shifting Obsessions: Three Essays on the Politics of Anticorruption (Meniace sa mánie: Tri eseje o politike antikorupcie), The Anti-American Century (Protiamerické storočie), ktorej bol s Alanom McPhersonom spolueditorom, a In Mistrust We Trust (Nedôvera, v ktorú veríme). V časopise The American Interest publikoval esej Europe‘s Democracy Paradox (Paradox európskej demokracie). Ivan Krastev bol vedúcim viacerých výskumných tímov na rôzne témy vrátane bezpečnosti v juhovýchodnej Európe, vplyvu rozšírenia NATO na nečlenov, súčasný stav a perspektívy spolupráce medzi krajinami juhovýchodnej Európy. “Je už jasné, že migračná kríza Európu existenciálne ohrozuje väčšmi než eurokríza a väčšmi, než ruská anexia Krymu. Donald Tusk, predseda Európskej rady, otvorene vystríha pred nebezpečným rozdelením Západu a Východu Európy. To všetko neznamená, že samotný súcit vyrieši problémy migrácie, ktoré Európu zaplavujú. Pred niekoľkými rokmi maďarský filozof a bývalý disident Gaspar Miklós Tamás vyslovil tézu, že Osvietenstvo, v ktorom má svoje intelektuálne korene myšlienka Európskej únie, vyžaduje všeobecné občianstvo. Lenže všeobecné občianstvo je podmienené dvomi vecami: buď sa chudobné a nefungujúce krajiny stanú krajinami, ktorých občanmi sa oplatí byť, alebo Európa otvorí svoje hranice všetkým. No ani jedna z tých dvoch možností sa nečrtá. Tým, že v Lampeduse postavíme Sochu slobody, sa všetko nevyrieši. Frustrujúcimi príkladmi sú Líbya a Sýria: ani zásah Európy v Líbyi, ani nezasahovanie v Sýrii nezastavili vojnu v európskom susedstve. Európa, rozpoltená medzi morálnu povinnosť pomáhať ľuďom v krajnej núdzi a praktickú nemožnosť pomôcť všetkým bude nútená niektorých prijať a iných nie. Je hrozné počúvať, ako východoeurópske spoločnosti a vlády tvrdia, že majú morálne právo zatvoriť dvere pred ľuďmi, ktorí utekajú pred smrťou. Deficit súcitu poukazuje na oveľa hlbšiu krízu v srdci európskeho projektu.”