Ivan Krastev

    je bulharský politológ, žije v Sofii. Je predsedom Centra liberálnych štúdií v Sofii, šéfredaktorom bulharského vydania časopisu Foreign Policy a stálym členom Inštitútu humanitných vied vo Viedni.
Jeho poslednými knihami vydanými v angličtine sú Shifting Obsessions: Three Essays on the Politics of Anticorruption (Meniace sa mánie: Tri eseje o politike antikorupcie), The Anti-American Century (Protiamerické storočie), ktorej bol s Alanom McPhersonom spolueditorom, a In Mistrust We Trust (Nedôvera, v ktorú veríme). V časopise The American Interest publikoval esej Europe‘s Democracy Paradox (Paradox európskej demokracie). Vo svojej najnovšej knihe, After Europe (2017, Po Európe) varuje, že utečenecká kríza môže prehĺbiť priepasť medzi elitami a voličmi, a tým ohroziť budúcnosť celého európskeho projektu. „Žiaľ, maďarský a poľský obrat k neliberálnej politike – prejavuje sa v snahách ovládnuť súdy, umlčať nezávislé médiá a zasahovať do občianskej spoločnosti (o primitívne nacionalistickej rétorike politikov ani nehovoriac) – spôsobil, že mnohí Západoeurópania ignorujú sťažnosti Strednej Európy, hoci sú niekedy oprávnené. Ukážkovým príkladom je utečenecká kríza. To, že Poľsko, Česká republika a Maďarsko odmietajú prerozdeľovacie kvóty utečencov, nariadené v Bruseli v roku 2015, je pre Západoeurópanov dôkaz, že vo východoeurópskych krajinách nefunguje solidarita, bez ktorej sa EÚ nezaobíde. Na druhej strane Východoeurópania právom tvrdia, že požiadavka solidarity nesmie byť nadradená demokratickému mandátu a že to, kto má byť súčasťou určitej komunity, je existenčná otázka, o ktorej smú rozhodovať len demokraticky zvolené vlády. Problém spočíva v tom, že hysterický protiutečenecký jazyk Maďarska umožnil ostatným Európanom zmiesť zo stola oprávnené obavy Stredoeurópanov ako neprijateľný prejav nacionalizmu. Krajiny Strednej Európy síce stoja pred rovnakými výzvami, no nečelia im spoločne. Skončil sa sen o zjednotenej Strednej Európe, stelesnený vznikom Visegrádskej skupiny v roku 1991. Dvaja jej členovia, Česká republika a Slovensko, sa snažia dištancovať od druhých dvoch, Maďarska a Poľska, ktorí stále útočia na Európsku úniu. Na druhej strane, hoci Poľsko zdieľa s Maďarskom nepriateľský postoj voči Bruselu, každá z týchto krajín zastáva iný postoj v otázke vzťahov s Ruskom. V kontexte snáh Merkelovej a Macrona zaviesť nové poriadky v Únii vlády krajín Strednej Európy čoskoro budú musieť voliť medzi budúcnosťou v znamení hlbšej integrácie alebo budúcnosťou, v ktorej tento región bude vytláčaný čoraz viac na okraj. Bude to voľba medzi Emmanuelom Macronom a Viktorom Orbánom, tvrdo nacionalistickým premiérom Maďarska. Zatiaľ nie je jasné, ako sa rozhodnú. No stredoeurópsku skúsenosť 20. storočia presne vystihuje príslovie: ‚Kto nie je pri stole, je na jedálnom lístku.’”
    Foto: Peter Župník/Stredoeurópske fórum