Martin Bútora moderoval prvý panel, na ktorom sa diskutovalo o strednej Európe ako hraničnom pásme. Kde sú hranice Európy a kde hranice európskosti? O budúcnosti regiónu medzi Východom a Západom.

Pre slovinského básnika a publicistu Aleša Debeljaka (Ľubľana) je stredná Európa mentálna krajina, ktorej hranice sa neustále menia a unikajú, palimpsest vzájomne sa prelínajúcich identít, ktoré je rovnako ťažké definovať ako čas a pornografiu: ak sa ma nespýtate, čo to je, viem to, ak sa ma opýtate, neviem to.

Ruský spisovateľ Viktor Jerofejev (Moskva) vidí Západnú Európu ako trh márností a Rusko ako krajinu mesianizmu; Stredná Európa sa nachádza v zóne medzi márnosťou a mesianizmom. Rusko nie je a nikdy nebude Európou – nie je to veľká miestnosť v európskom dome, kde sa dávno neupratovalo, ale samostatný špinavý dom.

Ľudskoprávna aktivistka Wendy Luers (New York) upozornila, že Európa prestala byť v centre záujmu Spojených štátov, čo však nemusí byť na škodu, pretože to vlastne znamená, že v súčasnej Európe nie sú žiadne drastické problémy.

Chorvátska spisovateľka Slavenka Drakulić (Viedeň – Záhreb – Štokholm) sa nazdáva, že Európa je otázka vnímania a že pri jej definovaní musíme byť flexibilní; pokúsila sa tiež vysvetliť príčiny, prečo Juhoslávia namiesto nežnej revolúcia skončila vojnou, ktorá si vyžiadala 100 000 až 200 000 obetí na životoch.

Nemecko-francúzsky publicista Thierry Chervel (Berlín) vyzval k vytvoreniu verejného európskeho priestoru, v ktorom bude možné diskutovať o najvážnejších otázkach, a kde by angličtina slúžila ako lingua franca, pomocou ktorej budeme môcť vyjadriť rôznorodé európske identity.

Foto Peter Župník