Vo štvrtok 15.11.2012 sa začalo Stredoeurópske Fórum 2012. Účastníkov konferencie v divadle Astorka / Korzo ‘90 privítala Anna Šišková a konferenciu otvoril programový riaditeľ Knižnice Václava Havla Jáchym Topol.

Jáchym Topol. Foto: Peter Župník

V prvom paneli Martin M. Šimečka diskutoval s piatimi hosťami aj s publikom o tom, ako sa lož prejavuje v ich krajinách, aké sú jej mechanizmy a dôsledky pre demokraciu.

Martin M. Šimečka. Foto: Peter Župník

Taliansky novinár Giacomo di Girolamo konštatoval, že kedysi existoval rozdiel medzi lžou a pravdou: „Kto hovoril pravdu bol vážený, kto klamal bol zatracovaný. Dnes klamstvo pomáha politikom získať lepšie postavenie.“  Bojovať proti lži na Sicílii je o to ťažšie, že neexistuje verejná mienka a že sicílsky dialekt nepozná slovo pravda. „Ale mňa nezaujíma, kedy sa národ unaví lžou, viem, že ja nikdy nebudem natoľko unavený, aby som prestal hľadať pravdu. Všetko, čo robím je pre moje osobné šťastie, keď odhalím pravdu,som šťastný a toto šťastie je silnejšie než lož.“

Giacomo di Girolamo. Foto: Peter Župník

„V dnešných časoch človek potrebuje intelektuálnu odvahu, aby mohol hovoriť o lžiach“, vyhlásila ukrajinská spisovateľka Oksana Zabužko. „Kedysi sme sa nazdávali, že demokracia je liek proti lži, no táto viera sa ukázala byť naivná.  Noví odborníci na klamstvá produkujú falošnú skutočnosť, ktorej nikto v skutočnosti neverí – ani politici, ani diváci-konzumenti. Ľudia však neprestávajú konzumovať a ďalej túto šou sledujú, čo je najzáhadnejší aspekt súčasnosti.“ Silu klamstva oslabuje to, že lži nič nové netvoria, len napodobňujú, chýba im tvorivý potenciál. Oksane Zabužko nádej dodáva to, že „hoci do šírenia lží sa investuje obrovské množstvo peňazí a energie, ľudia majú v sebe vnútorný barometer, ktorý vždy odhalí lož.“

Oksana Zabužko. Foto: Peter Župník

Český novinár Tomáš Němeček opísal mechanizmy klamstva a manipulácie na príklade incidentu v pražskom metre, ktorý zachytili bezpečnostné kamery – z dlhšej a kratšej verzie záznamu vyplynuli protichodné závery. Napriek tomu sa riadi citátom z Herculea Poirota: „ak necháte ľudí hovoriť, nakoniec povedia pravdu. Klamanie je namáhavé, je jednoduchšie hovoriť pravdu.“

Tomáš Němeček. Foto: Peter Župník

Litovský filozof Leonidas Donskis sa vrátil do r. 1989, kedy mnohí ľudia vo Východnej Európe a bývalom Sovietskom zväze dúfali, že zvíťazí pravda. Ale „to, čo sa začalo ako dráma sa skončilo ako fraška.“ Každý má čo skrývať a klamstvo sa stalo stratégiou na prežitie pre politikov, ktorí pochopili, že musia prepísať svoj životopis. Davy chcú byť podvedené. Nádej však vidí v tom, že „pravda neexistuje v izolácii, zatiaľ čo lož izoluje. Demokracia je jediný politický systém, ktorý si priznáva vlastnú nedokonalosť. Najväčším nebezpečenstvom pre demokraciu dnes nie je tyrania, ale skresľovanie, falzifikácia demokracie zvnútra.“

Leonidas Donskis. Foto: Peter Župník

Britsko-poľský sociológ Zygmunt Bauman pripomenul, že v minulosti ľudia verili, že poctivosť sa opláca, že zákazníci ocenia poctivého obchodníka a zas u neho budú nakupovať. Morálka a rozum kedysi mierili jedným smerom, no teraz smerujú každá inam. „Naša schopnosť odolávať lžiam sa značne oslabila, odkedy morálka stratila svojho najmocnejšieho spojenca – racionalitu. Hovorí sa, že lož má krátke nohy, no krátke nohy časom prestali byť nevýhodou. Lži sa stali pravidlom, pravda je výnimkou.“ Napriek tomu ľudia ako Václav Havel ukázali, že je sa neslobodno vzdávať nádeje, ktorá je základnou vlastnosťou ľudstva. „Hoci veríte, že lož je neporaziteľná, v žiadnom prípade to nie je argument, že sa netreba pokúšať ju poraziť.“

Zygmunt Bauman. Foto: Peter Župník