Stredoeurópske fórum v Bratislave sa začalo na dvadsiate výročie Nežnej revolúcie, bilanciou dvadsaťročnej premeny. Malo titul: Čo sa stalo s demokraciou? Odpovede na túto otázku s nami vtedy hľadal aj Václav Havel, jeden z inicátorov tohto projektu a jeden z prvých hostí Stredoeurópskeho fóra. Kým vtedy taká otázka znela dráždivo a trochu provokatívne, dnes už znie chladne: demokracia je tým, čomu väčšina ľudí v našej časti sveta prestáva veriť. Akoby z Churchillovej slávnej vety – demokracia je najhoršia forma vlády, ibaže všetky ostatné sú horšie – mala zostať len jej prvá časť a na pointu už nikto nemyslí: o čo horšie sa žije v čomkoľvek inom.

To, na čom každý demokratický systém stojí, však nemohlo len tak zmiznúť. Potreba ľudskej dôstojnosti, slobody a spolupatričnosti naďalej existuje, len už nie je jasné, kde ju hľadať. Je totiž prekrytá znetvorenou formou túžby niekam patriť a niečomu sa odovdzať, ktorá umlčiava požiadavky rozumu aj empatiu voči iným. Francúzsky filozof André Glucksmann nazýval túto túžbu nihilizmom. Tvrdil, že nihlizmus je tým, čo musíme poznať, aby sme pred ním mohli ubrániť európsku civilizáciu – tak pred nihilizmom teroristov, ako pred nihilizmom diktátorov, skorumpovaných politikov, nihilizmom hnutí plných mladých mužov, ktorí sa cvičia v zúrivosti k iným, ale aj pred nihilizmom všeobecnej ľahostajnosti. Čo môžeme proti nemu postaviť?

Pokiaľ ide o Strednú Európu, na medziročnej bilancii nie je nič, čo by vzbudzovalo nádej. Vlády nás v mene ochrany pred imigrantami izolovali od zvyšku Európy, ktorá čelí masovému úteku ľudí z krízových regiónov a cena za túto izoláciu je fatálna: zosurovenie spoločenského diskurzu, vzostup nihilizmu a náhly úspech strán a hnutí, ktoré vlna strachu vyniesla do parlamentu.

Spoločnú Európu teraz čakajú teraz ďalšie vlny spôsobené globálnymi otrasmi – ekonomickými, politickými, ekologickými. Na náš kontinent bude smerovať ešte viac ľudí. A zároveň bude rásť odcudzenie medzi občanmi a existujúcim systémom inštitúcií liberálej demokracie, ktoré nie sú uspôsobené na globálne prepojený svet, a ich manévrovací priestor sa zužuje.

“Nikdy netreba pochybovať o tom, že malá skupina aktívnych občanov môže zmeniť svet. V skutočnosti je to jediná vec, ktorá ho kedy menila.” To napísala veľká antrologička 20. storočia Margaret Mead. Strachu z budúcnosti v Európe dnes dáva zapravdu podľa prieskumov, volebných výsledkov a ľudových hlasovaní hrozivé množstvo Európanov. Ale počty ľudí náchylných s niečím súhlastiť, nie sú ešte celou realitou.

V situáciách, ktoré vyzerajú, že nemajú východisko, sa hovorí, že nádej umiera posledná. Býva to však práve naopak: nádej umiera prvá, a po nej už príde rad na všetko ostatné. Keď demokratická spoločnosť uverí, že demokracia nemá šancu, tak ju nepochybne nemá.

Musíme byť aktívni – to je protiliek na zúfalstvo, vyhlasuje Joan Baez, ktorá je práve v našej časti sveta veľkým symbolom. Aby sme sa dostali k protilieku na zúfalstvo, potrebujeme sa pozrieť okolo seba pohľadom neskresleným strachom.

Na Stredoeurópskom fóre 2016 budú v Bratislave európski spisovatelia, vedci, novinári, aktivisti, a výnimočne aj politici, ktorí chcú takéto pohľady ponúknuť. Pozývame Vás diskutovať o nich spolu s nimi.

Stredoeurópske fórum 2016 organizuje občianske združenie Projekt Fórum v spolupráci s partnermi:

Platforma European Alternatives

Knihovna Václava Havla

Kníhkupectvo Artfórum

Festival BRAK

Občianske združenie Česko-slovenské Mosty

Občianskou platformou Nie v našom meste

Celoeurópska debatná sieť Time to Talk

a tím dobrovoľníkov, študentov bratislavských vysokých škôl

 

Aktuálny ročník sa bude konať s podporou:

Európskej komisie – programu Európa pre občanov

Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky

Nadácie ERSTE vo Viedni

Bratislavského samosprávneho kraja

Goetheho inštitútu v Bratislave

Francúzskeho inštitútu v Bratislave

Nadácie Slovenskej sporiteľne

Holandskej ambasády v Bratislave