Pred desiatimi rokmi napísal Adam Michnik text, ktorý mal titul „Československý zázrak“. Pre Michnika to boli dva druhy zázraku: jednak filmy, hudba, divadlo, literatúra, ktoré vznikli v Československu. A jednak étos štátu, ktorý zakladal filozof. Lenže aj tak: aký zázrak? Po sedemdesiatich rokoch sa Československo definitívne rozpadlo. V novej slobode sa udržalo dokopy tri roky. Ak dnes niečo oslavujeme, tak neoslavujeme žiadny štát, pretože štát by malo zmysel oslavovať, len ak by stále existoval. 

To, čo oslavujeme, je viac ako štát. Ale čo to je? 

Ak existuje niečo ako podstata Československa, tak ňou môže byť len jedno, politický národ. Politický národ neznamená národ, ktorý by žil politikou, ale spoločenstvo spojené spoločnými verejnými čiže politickými hodnotami, nie panovníckym rodom, ani nie spoločnou krvou, ani náboženskou príslušnosťou. Preto ho môže tvoriť jeden etnický národ alebo viacero národov, ale tie národy si nikto nepodmaňuje – vstupujú do tohto zväzku slobodne a môžu z neho teda aj slobodne vystúpiť. Pred sto rokmi to bola v Európe unikátna, stále ešte radikálne moderná záležitosť. Tým, koho Masaryk myšlienkou Československa nadchol, bol americký prezident Woodrow Wilson, a aj preto, či skôr najmä preto, mohlo vzniknúť.

 A hoci politický národ je skôr koncept než prirodzená entita, v Československu za jeho sedemdesiat rokov – či už to nazveme zázrak alebo nájdeme prozaickejšie slovo –  niekoľko ráz takýto národ naozaj žil. Inak by nám Československo neostalo v pamäti tak naliehavo. 

To, čo v skutočnosti oslavujeme, je príbeh. Československo prišlo na svet v úplne zlom čase na úplne zlom mieste, malý štát, zemepisne aj ideologicky zacviknutý medzi totalitami. To bol rámec, s ktorým sa nedalo pohnúť. Smrteľne (väčšinou) vydesený Dávid v susedstve večne bdelého Goliáša, večné oscilovanie medzi hrdinstvom a hanbou, súdržnosťou a ponížením, nekončiace sa dilemy medzi dôstojnými životom a dôstojnými prežitím. A zatiaľ čo spôsobov vzdoru bolo nekonečné množstvo, od nenápadných po ostentatívne, spôsoby prispôsobenia sa navzájom podobali. 

Československo zredukované na dreň – to sú veľké momenty úžasnej jednoty verzus nekonečné orgie viac alebo menej malicherných ťahaníc. Obviňovania z nedostatku lojality, obviňovania z neúcty. Máloktoré dva národy majú spoločnú minulosť ako rozvedený pár. Sme ako ľudia, čo spolu prežili situácie, ktoré boli a navždy budú už len ich. Ich fyzická podoba ostala v útržkoch spomienok, rodinných historiek, filmových dialógov,  textov pesničiek, melódií, fotografií, vtipov. Ostali stopy sebairónie – tej formy národnej hrdosti, ostal špecifický komunikačný kód a symbolika, a niečo z toho sa prenieslo aj na deti, ktoré sa už v Československu nenarodili. Nikto zvonka túto intimitu prežitého nemôže úplne zdieľať, je len a len československá.

Oslavuje sa československé výročie z nostalgie? Samozrejme. Najdôležitejšie je ale hovoriť o tom, čo má dlhší život ako sentiment sám osebe, a to je historická skúsenosť politického národa, spoločenstva, zdieľajúceho hodnoty slobody a demokracie, ktoré, ako sme zažili, vedeli byť nad ideológiami, konfesiami aj etnickou príslušnosťou, boli silnejšie. Nie je to kontinuálna skúsenosť, skôr sporadická, ale silná ako kaskáda bleskov, tragických a euforických: 1918 – 1938 – 1948 – 1968.  A 1989.  Záblesky na Slovensku pokračovali porážkou Mečiara – 1998, a nakoniec námestiami za slušné Slovensko túto jar 2018. Každý z nich z nás urobil znovu na nejaký čas politický národ. Čo z tejto skúsenosti vyplýva?

„Demokracie, toť diskuse,“ vysvetlil pred sto rokmi Masaryk. Dnes potrebujeme diskutovať práve o tom, čo bolo a čo je podstatou Československa, hľadať v časovo nespojitej skúsenosti kontinuum. Je to nutnosť. 

ČESKOSLOVENSKÝ ZÁZRAK

30. OKTÓBER 2018)(STARÁ TRŽNICA)(BRATISLAVA

15.00)(ZBROJOVKA BRNO

Výstava Petra Župníka, slovenského fotografa žijúceho v Paríži

18.45)(PRIVÍTANIE

Michal Hvorecký

19.00)(LEOŠ JANÁČEK)(STRING QUARTET No. 2, LISTY DŮVĚRNÉ, 3rd MOVEMENT

Mucha Quartet

19.15)(ČESKOSLOVENSKÁ POVIEDKA

Karol Efraim Sidon

19.30)(STO ROKOV SPOLU

Adam Sterling, veľvyslanec Spojených štátov na Slovensku

19.40)(MOJA REPUBLIKA

Text Dominika Tatarku prečíta herečka Zuzana Kronerová, členka Divadla Astorka-Korzo’90

19.45)(ČESKOSLOVENSKO

Debata o zmysle spoločnej éry.

Jiřina Šiklová – Adam Hudek – Milan Lasica – Erik Tabery. Moderátor: Michal Havran