bol slovinský básnik, kultúrny kritik, prekladateľ a esejista. Je profesorom na Katedre kulturológie Ľubľanskej univerzity a členom Európskej rady pre medzinárodné vzťahy. Po štúdiu v Ľubľane a Spojených štátoch prednášal v USA, v Maďarsku a Taliansku. V osemdesiatych rokoch sa aktívne zapájal do občianskych hnutí v Juhoslávii; bol jedným z redaktorov kritického časopisu Nova revija a patril k sociálno-liberálnemu think tanku Forum 21. Vydal deväť zbierok poézie, trinásť esejistických kníh a redigoval niekoľko antológií. Žije v Ľubľane. V slovenskom preklade v posledných rokoch vyšli jeho eseje Kozmopolitická metafora a v českom preklade Temné nebe Ameriky. „Stredoeurópsku identitu by sme mali vnímať ako vrstvy identít. Nie je ani výlučná, ani všeobjímajúca; v tomto ohľade sa ponáša na škandinávsku, stredomorskú, iberskú či balkánsku identitu. Je to akási doplnková identita, ktorá sa vzpiera výlučnej povahe národnej alebo nacionalistickej identity, ktorú automaticky dostávame do vienka tým, že sa narodíme alebo vďaka premenlivosti štátneho občianstva. To však neznamená, že stredoeurópska identita alebo, inými slovami stredoeurópska krajina – presnejšie by sa to asi dalo nazvať duchovná krajina, keďže je najmenej definovaná – je len výplodom fantázie, hoci nie je zakotvená v žiadnych úradných dokumentoch a vyskytuje sa len v literárnych dielach a kritických úvahách. V tomto zmysle si trúfam povedať, že zatiaľ čo stredoeurópska identita bola v minulosti aktuálnou témou pre debaty, v spätnom pohľade je jasné, že intelektuálne, kultúrne a oveľa neskôr aj politické elity sa tejto témy ujali len preto, aby krajinu, ktorú si robili nárok predstavovať, dištancovali od Ruska i od Nemecka.“