etnológ. Vedecký pracovník Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied, romista dlhodobo sa zaoberajúci žudovou kultúrou, dejinami a sociálnou situáciou Rómov. Je autorom publikácie Rómsky dejepis (vyšiel aj v českom preklade) a spoluautorom (s Milanom Lukáčom) knihy Boh všetko vidí / O del sa dikhel. Žije v Bratislave. „Roku 1935 boli vydané takzvané norimberské rasové zákony o ríšskom občianstve a ochrane nemeckej krvi a cti. Vyhlášky, ktoré na ne nadväzovali, klasifikovali Cigánov a Židov ako ‘element zabraňujúci čistote rasy’. To znamenalo, že s nemeckými ‘Árijcami’ nesmú uzatvárať sobáše ani mať pohlavný styk. Doktor Robert Ritter, riaditeľ Výskumného ústavu pre rasovú hygienu a populačnú biológiu pri Ríšskom úrade zdravia, vypracoval ‘vedeckú teóriu o spôsobe zisťovania prítomnosti cigánskej krvi’. Podľa nej ‘Cigánov charakterizuje vrodená asociálnosť a zločinnosť, a tento znak ich rasy je nevykoreniteľný’. Jediné riešenie videl v hromadnom vyvraždení. Tretia ríša zriadila zberné tábory pre asociálov, kam boli internovaní aj rómski muži. Takéto tábory boli aj v Protektoráte Čechy a Morava: v Letoch u Písku a v Hodoníne u Kunštátu, roku 1942 premenené na ‘cigánske tábory’, kde už boli internované aj ženy a deti.Odtiaľto potom odchádzali transporty do vyhladzovacích koncentračných táborov, najmä do Osvienčimu. Z vyše 6500 českých a moravských Rómov evidovaných v roku 1940 prežilo vojnu necelých 800. V decembri 1942 vydal Himmler takzvaný Osvienčimský výnos, ktorým nariadil deportáciu ‘Cigánov a cigánskych miešancov’ z Ríše a pripojených území do koncentračných táborov: vznikol špeciálny Cigánsky koncentračný tábor v Osvienčime II.-Brzezinke (Auschwitz II.-Birkenau). Väzňom na odev našili čierne trojuholníky (označenie pre asociálov), na predlaktie im vytetovali číslo a písmeno Z (Zigeuner). Do tábora priviezli Rómov z Čiech a Moravy, Holandska, Belgicka, severného Francúzska, Poľska a štátov vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Za táborového lekára bol vymenovaný Josef Mengele, ‘anjel smrti’, ktorý na väzňoch vykonával svoje neľudské ‘vedecké pokusy’. Zahynulo tu 19 000 Rómov. Druhého augusta 1944, po tom, čo boli izolovaní mladí rómski väzni, počas jednej noci odviezli do plynových komôr 2897 obyvateľov cigánskeho tábora, tento deň si Rómovia pripomínajú ako Pamätný deň rómskeho holokaustu. Odhaduje sa, že počas druhej svetovej vojny zahynulo asi 300 tisíc európskych Rómov.“