-
27.10.2016
Za čo by ste dali život?
Predstavenie Za čo by ste dali život (13. november 2016, Stará Tržnica, Bratislava) skúma pravdepodobne tú najznepokujúcejšiu otázku dneška – za čo a kvôli čomu sú ľudia ochotní zomrieť? Od džihádistov a kamikadze bojovníkov cez nacistických vrahov – samovrahov, tamilských Tigrov, od ušľachtilých motívov ľudí, ktorí obetovali svoj život za slobodu a rovnosť, od sebaupálenia Jana Palacha a ďalších mladých ľudí v strednej a východnej Európe na protest proti sovietskej okupácii až po bojovníkov proti apartheidu. Je to veľmi dynamické, veľmi sugestívne, veľmi súčasné a naliehavé divadlo. Obecenstvo sedí zamiešané medzi hrajúcich mladých hercov – Srbov, Bosňanov, Chorvátov a Maďarov -a je úplne bezprostredne vtiahnuté do deja.
je bosniansky divadelný a filmový režisér. Žije v Sarajeve. Okrem réžie sa venuje písaniu hier a divadelnej produkcii, pôsobí aj ako choreograf, herec, scénograf a dokumentarista. Je držiteľom množstva cien a inscenuje v divadlách a na festivaloch po celom svete. Je umeleckým šéfom divadla EastWest Theatre Company a spoluzakladateľom katedry réžie na Akadémii scénického umenia, kde vyučuje. Jeho preslávené inscenácie boli kľúčovou súčasťou repertoáru najvýznamnejších divadiel v bývalej Juhoslávii. Umeniu sa neprestal venovať ani počas obliehania Sarajeva, pripravil napríklad predstavenie hry Samuela Becketa Čakanie na Godota v réžii Susan Sontagovej a roku 1993 zorganizoval prvý ročník filmového festivalu v Sarajeve. Po vojne inscenoval Romea a Júliu pred budovou parlamentu Bosny a Hercegoviny. Roku 2012 inicioval a režíroval rozsiahle podujatie k dvadsiatemu výročiu obliehania Sarajeva. Divadelná hra Za čo by ste dali život mala premiéru v septembri 2016 v Sarajeve a roku 2017 s ňou divadlo EastWest Theatre Company hosťovalo aj na Stredoeurópskom fóre v Bratislave. Dnes je riaditeľom jedného z najslávnejších divadelných festivalov na svete – Mittelfest Festival v Trieste. „Hlavným posolstvom všetkých teroristických útokov po európskych mestách je posolstvo odporu, prejav odhodlanosti. Parížania, Berlínčania, Londýnčania, Barcelončania zostali sami sebou a nedopustili, aby sa zlo zmocnilo ich mesta. Tieto tragédie sú útoky proti celej Európe a proti duchu sekularizmu. Pripomína mi to obliehanie Sarajeva, ktorého obyvatelia boli vystavení podobnému teroru a zločinom proti ľudskosti. Zlo sa nedá pochopiť, ale možno sa proti nemu postaviť. (…) Znášanlivosť voči náboženstvám by mala znamenať aj znášanlivosť voči ateizmu. Som anarchista a ateista, a navyše moslim a umelec. Ako občan krajiny, ktorá nie je v Európskej únii, som neustále vystavený obrovskej diskriminácii. Vždy, keď sa na letisku musím postaviť do radu označeného ako ‚iní‘, mám pocit, ako keby som šiel do Osvienčimu. Ako povedal Danilo Kiš: Robíme veľkú chybu, keď používame slovo ‚my‘. Je to nebezpečné, keďže svet, v ktorom žijeme, je čoraz roztrieštenejší. Balkán bol v deväťdesiatych rokoch minulého storočia sexi a my sme na to doplatili. Berlínsky múr sa nám zosypal na hlavu: My sme umierali a Európa bola zaneprázdnená, nemala na nás čas a nikto si nevšimol, že v Bosne sú koncentračné tábory.“
Foto: Archív Harisa Pašovića