je maďarský novinár, ľudskoprávny aktivista a diplomat. Žije v New Yorku a v Budapešti. Vyštudoval filozofiu a literatúru na univerzite Eötvösa Loránda v Budapešti, v roku 1976 bol jedným zo zakladateľov demokratickej opozície v Maďarsku a od roku 1980 redaktorom samizdatového časopisu Beszélő. V rokoch 1990 – 1994 bol poslancom maďarského parlamentu a v rokoch 2004 – 2010 predstaviteľom OBSE pre slobodu médií. Vyučoval na rozličných univerzitách, napríklad na Škole medzinárodných a verejných štúdií na Columbia Law School, New York, a Stredoeurópskej univerzite v Budapešti. V súčasnosti je osobitným spravodajcom OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Bielorusku, s ktorým ale bieloruská vláda nechce spolupracovať a odmieta mu uznať mandát. Jeho knihy A Worker in a Worker’s State (Robotník v robotníckom štáte) a The Velvet Prison (Zamatové väzenie) boli preložené do niekoľkých jazykov. „Keď ma priatelia nahovárali, aby som napísal, čo si myslím o amerických prezidentských voľbách, čakali možno, že sa s nimi podelím o povzbudzujúce skúsenosti príslušníka európskej generácie, ktorá úspešne zvládla prechod z komunistickej autokracie k liberálnemu ústavnému štátu. Lenže práve teraz je veľmi ťažké čerpať nádej z našej minulej skúsenosti, pretože zastaviť zvolených postpravdivých politikov v krajinách s polarizovanými postojmi je omnoho ťažšie, ako získať slobodu tam, kde po nej túžia v podstate všetci. Možno ma budete pokladať za typického maďarského pesimistu, ale podľa mňa nádej môže byť škodlivá, keď máme do činenia s populistom. Napríklad nádej, že bezzásadový populizmus nie je schopný vládnuť. Alebo nádej, že trumpizmus klame sám seba, že sa sám odhalí alebo sa sám zničí. Alebo že zistíme, či nový prezident má nejaké presvedčenie, prípadne koncepciu, alebo či sa bude riadiť nejakou vierou či záujmom. (…) Populisti vládnu tak, že namiesto toho, aby problémy riešili, nastolia iný problém. Účelová náhodnosť, stále striehnutie v úkryte, neúnavné kľučkovanie a ustavične sa vŕšiace logické klamy sú novou normou. Ich najobľúbenejším prostriedkom komunikácie je vytváranie konfliktu. Neprekáža im, že ich ľudia nenávidia. Môžem ponúknuť skôr množstvo pochmúrnych rád, čoho by ste sa mali vyvarovať, ale len málo zaručených tromfov. Možno až na jednu veľkú výnimku – problém korupcie, ktorý americké médiá zdvorilo označujú za ,konflikt záujmov’. Práve morálne rozhorčenie verejnosti nad rodinkárstvom spôsobilo koniec neliberálnych režimov. Osobná a rodinná chamtivosť, kamarátšafty, kradnutie spojené s pokrytectvom sú genetickou výbavou neliberálnej autokracie a v mnohých krajinách k občianskemu prebudeniu viedlo práve to, že sebeckí autokrati zradili nádeje, ktoré do nich ľudia vkladali. Nezaškodí, ak budete čo najcitlivejšie reagovať na korupciu, za každú cenu pomáhať investigatívnym novinárom a brániť inštitúcie, ktoré presadzujú transparentnosť a spravodlivosť.”
Foto: Mikhail Evstafiev / OSCE