-
16.11.2009
O škodlivosti sebectva, v strednej Európe zvlášť
Vlečka mravnej traumy nových čias. Úvodný prejav Rudolfa Chmela.
je literárny vedec a politik. literárny historik a hungarológ a politik. Bol posledným posledným veľvyslancom Česko-Slovenska v Maďarsku, ministrom kultúry a podpredsedom vlády pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien vo vláde Ivety Radičovej. Žije v Bratislave. Je autorom kníh Moja maďarská otázka, Moje slovenské pochybnosti, Romantizmus v globalizme. Malé národy – veľké mýty, Slovenský komplex, Moje Československo (spolu s Michalom Stehlíkom), Úvod do pamäti a Střed Evropy mezi ideou a realitou (rozhovor Rudolfem Chmelem 2020, ktorý viedol Michal Stehlík). “Prizvať do debaty s názvom „Začíname“ človeka takmer tri roky po osemdesiatke by sa dalo považovať za úctivé aj provokačné. Najmä ak môže napríklad začínať zabúdať. Ale o to väčšmi radšej spomínať! A už si nemusí pamätať výstražnú vetu Pétera Esterházyho o tom, aké potvorsky ťažké je klamať, keď človek nepozná holú pravdu.
S tou holou pravdou totiž si nie sme nikdy načistom. Nielen pri jubilejných príležitostiach, aké sa nám pravidelne núkajú. Prinajmenšom, najmä ak sme ich zažili, disponujeme o nich dvoma pravdami, tou našou, mojou pravdou pamäti a tou ich, ktorá sa nám vnucuje cez médiá, školy, politiku. O konšpirátoroch a iných manipulátoroch nevraviac.
Keď sa dejiny za môjho detstva prvý či druhý raz menili, mohol som ich reflektovať ako šesť- alebo deväťročný, to však je na to ešte privčasný vek. Tretí raz, v tom Novembri ‘89, som už mal päťdesiat, čo môže byť niekedy aj neskoro. A keď prišiel nikým nečakaný mor, bol som po osemdesiatke. Tiež vek nepríhodný. Medzitým sa však diali malé i veľké dejiny, na ktoré nestačí žiaden ústav pamäti na svete. Nie to osamelý memoárista. Menil sa svet v malom i veľkom, skôr sa rozkladal, ako skladal. Aj napriek neuveriteľnej energii vynaloženej na jeho súdržnosť. I ja som mal celý život predstavu, že ho treba skladať. Nevzdávam sa jej ani dnes, pokračujem, lebo začínať v osemdesiatke je už naozaj ťažké. S minulosťou som uzavrel pakt prímeria, s budúcnosťou zmluvu dočasného zmierenia. Ale neberiem nikomu úmysel znovu začať. Začať skladať lepší svet, ak totiž taký jestvuje, nie je nikdy neskoro.
Veľa šťastia! Aj zdravia a rozumu!”