je americká filozofka, ktorá roku 2001 s manželom a deťmi odišla z New Yorku do Estónska. Pôsobí na katedre filozofie na Univerzite v Tartu, doktorát získala na New School for Social Research v New Yorku. Žije v Tallinne. Zostavila publikáciu zborníka The Ashgate Research Companion to Memory Studies ( Ashgate vedecký sprievodca k štúdiám pamäti) a je autorkou kníh Ambiguous Memory: The Nazi Past and German National Identity (Ambivalentná pamäť: Nacistická minulosť a nemecká národná identita); Memory and Representation in Contemporary Europe (Pamäť a jej zaznamenávanie v súčasnej Európe). V súčasnosti sa zaoberá politickou filozofiou Hannah Arendtovej. „Pamäť je formou re-prezentácie, čiže nového predstavenia zážitkov z minulosti. Všetko, čo sa v minulosti odohralo si nemôžeme pamätať, ani to nemôžeme znovu prežiť. Pamäť je vo svojej podstate útržkovitá, epizodická a nepredvídateľná, no napriek tomu v sebe nesie množstvo významov pre tých, čo spomínajú. Dalo by sa povedať, že pamäť sa svojou netrvalosťou vzpiera zaznamenaniu. O zaznamenanie zmysluplných stôp stopy minulosti pre budúce generácie sa snažíme formou historických dokumentov, románov, pamätníkov, poézie či filmu. Úkon pamäti spočíva v pripomínaní a interpretácii minulosti s jej pozitívnymi i negatívnymi stránkami – ako tradíciu i ako bremeno traumy. Bez ohľadu na to, či sú spomienky na minulosť zapísané, vytesané do schôch či zachytené na filme, ako formy zaznamenania minulosti nadobúdajú vlastný život.“