Dvoch účastníkov demonštrácie na Červenom námestí 25. augusta 1968 – Nataliu Gorbanevskú a Viktora Fajnberga, privítali slovensko-švajčiarska spisovateľka Irena Brežná a český hudobník Michael Kocáb.

Irena Brežná vo svojom úvodnom prejave menovite poďakovala všetkým ôsmim účastníkom demonštrácie a vyrozprávala ich následné osudy: prenasledovanie, väznenie, vyhnanstvo, psychiatrické väznice a exil. Spomenula svoje stretnutia s Nataliou Gorbanevskou a Viktorom Fajnbergom vo Švajčiarsku, kde sa najprv ako študentka a neskôr ako začínajúca autorka v rámci Amnesty International angažovala za sovietskych disidentov.

Keď sa vyšetrovateľ KBG oboril na poetku Nataliu Gorbanevskú sa vo väzení so slovami: „Neviete sa vyjadrovať inak ako veršami?“, odpovedala mu, že nie. A aj v Bratislave sa rozhodla miesto prejavu predniesť svoju báseň Námestie nesúhlasu. Slovenský preklad Silvestra Lavríka predniesla herečka Zuzana Fialová.

Po krátkej spomienke na obdobie po roku 1989, keď organizoval odchod sovietskych vojsk z územia ČSSR sa Michael Kocáb zameral na súčasnú situáciu v Rusku a porušovanie ľudských práv, predovšetkým práv menšín. My máme pocit, že je už všetko za nami, zatiaľ čo čečenské obyvateľstvo je udržiavané v strachu a neslobode, ľudské práva sú porušované a dochádza k plánovaným a brutálnym vraždám. Doba pred nás stavia nové požiadavky: boj za lepší svet a dodržiavanie ľudských práv nikdy nekončí.

Viktor Fajnberg sa priznal, že boj za ľudské práva je ako chronická choroba, ktorej sa človek nikdy nezbaví. V jeho prípade to znamená, že u premiérky Slovenskej Republiky orodoval za dvoch čečenských utečencov, ktorí sa momentálne nachádzajú v slovenskom väzení a ktorých majú vydať do Ruska. Ich vydaniu treba zabrániť nielen preto, že im hrozí mučenie a smrť, ale aj preto, že by to bol nebezpečný precedent. Zdôraznil, že situácia v Čečensku je strašná, 200 000 ľudí, štvrtina obyvateľstva, bola zlikvikovaná a mnohí ďalší museli utiecť. Rozdiel medzi „socialistickým“ a kapitalistickým režimom v Rusku spočíva v tom, že kedysi ľudí väznili a dnes ich jednoducho vraždia. Napriek tomu sa súčasný režim teší väčšiemu uznaniu než ten predchádzajúci.

Foto Peter Župník