As If I Am Not There (Ako keby som tam nebola). Írsko, Macedónsko, Švédsko 2010. Producenti: James Flynn, Nathalie Lichtenthaeler, Karen Richards. Réžia: Juanita Wilson na motívy románu Slavenky Drakulić. Hrajú: Stellan Skarsgård, Miraj Grbic a Natasa Petrović. 109 minút. Slovenská premiéra: 18. novembra 2011 o 16.00 v KC Dunaj, Nedbalova 3, Bratislava. Film aj diskusia budú simultánne tlmočené.

Ako keby som tam nebola je príbeh mladej ženy zo Sarajeva, ktorej život sa zlomí v deň, keď do jej bytu vstúpi vojak a povie, aby si zbalila veci.

Spoločne s dedinčankami ju odvezú do vzdialenej oblasti v Bosne a zatvoria do skladu, kde sa rýchlo učí pravidlá táborového života. V deň, keď ju odvedú „zabaviť“ vojakov, sa začne skutočná nočná mora. Zbavená všetkého, čo kedy mala, zoči-voči permanentnej hrozbe smrti, bojuje proti všetkým nenávistiam, ktoré okolo seba vidí. A v šialenom akte odvahy si trúfne byť sama sebou. To jej nakoniec zachráni život – keď si uvedomí, že prežiť je viac, ako len ostať nažive, a urobí rozhodnutie, ktoré jej zmení osud.

Ako keby som tam nebola je moderný vojnový príbeh, ktorý sa snaží skúmať fenomén ľudskej identity a fenomén lásky. Vznikol podľa knihy chorvátskej spisovateľky Slavenky Drakulić, ktorá spracovala záznamy výsluchov Medzinárodného súdneho dvora pre bývalú Juhosláviu v Haagu. Debut Juanity Wilson ukázal okamih dejín, na ktorý nikdy nesmieme zabudnúť.

Film bol nakrútený roku 2009 v Macedónsku s dialógmi v srbochorvátčine – tohto roku získal tri najvyššie ocenenia Írskej filmovej a televíznej akadémie: Cenu za najlepší film, réžiu a scenár, a niekoľko ďalších cien na medzinárodných filmových festivaloch. Začiatkom roku 2012 bude reprezentovať Írsku republiku v súťaži o Oscara v kategórii cudzojazyčných filmov (užší výber ohlásia koncom januára a rozhodnutie poroty 26. februára 2012).

O FILME

„Film realisticky znázorňuje tento drsný a krutý svet, no pritom si zachováva umeleckú jednotu. Nielenže dokumentuje hrôzy, ktoré ľudia prežívali, ale bez moralizátorstva vysvetľuje cyklus nenávisti. Z prvého a posledného záberu sa dozviete všetko, čo treba vedieť o cykle mučenia a nenávisti. Dojímavé a tragické záverečné zábery vám ostanú v pamäti dlho potom, ako vyjdete z kina (…) Je to umelecký triumf – historický dokument a skvelý film v jednom.“
Kelly Stewart, Toronto Film Scene

„Názov filmu, nakrúteného na základe výpovedí skutočných obetí a románu Slavenky Drakulić, sa vzťahuje k pocitu, že im nepatrí ich vlastné otupené telo. Rozpráva o Samire a o tom, k čomu ju núti pud sebazáchovy. Aké právo máme súdiť ju, keď sa na niektoré scény ledva vládzeme pozerať? Film je pôsobivý predovšetkým vďaka pozoruhodnej Nataši Petrović v úlohe Samiry, krásnej ako mladá Nastassja Kinski, no s ohňom v očiach. A vďaka réžii Juanity Wilson, ktorá o týchto hrôzach rozpráva zdržanlivo a bez zbytočných emócií.“
Jason Solomons, The Observer

O KNIHE

„Slavenka Drakulić je odvážna a angažovaná autorka z Juhoslávie, krajiny, ktorá zmizla z mapy. Je to hlas, ktorému možno veriť v dozvukovej komore klamstiev. Svojou knihou nás vedie do samého stredu balkánskeho temna a pomaly späť do svetla. Je to fikcia s hrôzostrašnou autoritou pravdy.“
Michael Ignatieff, spisovateľ, historik a politik

„Slavenka Drakulić našla odvahu vydať jedno z najnemilosrdnejších svedectiev o vojne, ktorá sa prevalila jej krajinou a celým Balkánom. Ak chceme pochopiť pravú podstatu a spôsob uvažovania ľudí, ktorí túto vojnu viedli, musíme vedieť, čo robili s bosnianskymi ženami. Je to viac než bolestné a viac než kruté, takmer nepochopiteľné. No Slavenka Drakulić nás to núti pochopiť.
Christiane Amanpour, moderátorka spravodajstva televízie ABC a bývalá hlavná medzinárodná korešpondentka CNN

„Ak chcete pochopiť ústrednú udalosť súčasných dejín v jej plnom, ľudskom rozmere, prečítajte si tento strohý a veľmi dojímavý román.”
Eva Hoffmann, author of Lost in Translation and Exit into History

V novembri 2011 sa bude v bratislavskom divadle Astorka / Korzo ’90 konať tretie Stredoeurópske fórum, medzinárodné diskusné podujatie, ktoré sa snaží v konfrontácii rôznych pohľadov, intelektuálnych svetov a skúseností spoločne s prítomnou verejnosťou hľadať odpovede na základné problémy Strednej Európy. Roky, v ktorých spoločnosť prichádza o svoje doterajšie istoty, keď vyskúšané riešenia prestávajú platiť a nové ešte nikto presne nepozná, vždy sprevádza úzkosť z budúcnosti, ktorá je viac než obavou z ekonomickej núdze. Spoločný motív tohtoročných panelov, „Koniec budúcnosti“, odráža tento pocit narastajúcej neistoty. Ešte donedávna sme si budúcnosť – či európsku alebo globálnu – mohli predstavovať ako postupné, lineárne pokračovanie súčasnosti, ale dnes, uprostred ekonomických kríz, preskupovania moci, či nečakaných politických otrasov, už musíme uvažovať skôr o tom, ako bude vyzerať náš život v nepredvídateľnom svete.

16. november 2011 (streda)
KC Dunaj
Stopy
Sprístupnenie výstavy fotografií Petra Župníka

Divadlo Astorka / Korzo ’90
16.30 h
Otvorenie
Rudolf Chmel, podpredseda vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny

17.00 – 20.00
I. panel: Rozum a strach
V 20. storočí existovali momenty, keď sa ľudia tešili na to, čo ich v budúcnosti čaká. Naša súčasnosť, je však, naopak, časom všeobecného zneistenia a strachu z toho, že budúcnosť nás oberie o istoty, bez ktorých nedokážeme žiť, počnúc pracovným miestom, životným štandardom, až po stav životného prostredia, ktoré udržiavaním istôt ničíme, či hrozbu terorizmu či jednoducho bezhlavého násilia, ktorému nemáme ako čeliť.

Inými slovami, zneistenia zo zásadnej nevypočítateľnosti spoločnosti a nášho sveta vôbec. Podoba sveta, ktorý nás obklopuje, sa mení rýchlejšie, než môžeme zaznamenať.Je namieste závrat? Je namieste strach? Aké sú odpovede rozumu na tento na tento strach? Akým spôsobom sa mení koncept rozumu?
Magdalena Środa(PLL),Dubravka Ugrešić(NL), Václav Bělohradský (CZ), Pascal Bruckner (FR) – moderátor Thierry Chervel (DE)

17. november 2011 (štvrtok)
10.30 – 11.30
Tretia priemyselná revolúcia – Na ceste za novou ekonomickou paradigmou
Jeremy Rifkin (USA) – moderátor Jacek Žakowski (PL)

11.30 – 12.45
Prestávka

11.30 – 12.45
Prezentácia výstavy Stredná a východná Európa pred revolúciou a dnes
Hana Cygonková, ERSTE Group, kurátorka výstavy

13.05 – 15.20
II. panel: Budúcnosť štátu
Občania krajín postkomunistickej časti sveta majú stále ešte dostatočný dôvod nedôverovať pojmu štát, a nielen preto, že štát sa usiloval systematický ovládnuť ľudské životy, ale aj preto, že zlyhal aj ako hospodár majetku, ktorý si privlastnil. Ako sa v posledných rokoch ukázalo, aj slobodné trhy sa môžu, ak sa to tak dá povedať, zrútiť do seba. Bola reťaz kríz, ktorá sa spustila pred tromi rokmi, len prirodzeným výkyvom, alebo je to začiatok zmeny s hlbokými dôsledkami? Prečo so zredukovaným štátom neustúpila korupcia, naopak, narástla do rozmerov, ktoré deštruujú ekonomiku a rozkladajú samotné základy slobodnej spoločnosti, rovnosť občanov pred zákonom, a znemožňujú slobodnú iniciatívu? Aká je zmysluplná budúcnosť štátu? Môžu dnešné globálne protesty dosiahnuť zásadnú zmenu v budúcnosti štátu? Sú to predovšetkým protesty proti nepríjemným dopadom úspor, ktoré môžu zachrániť ich vlastnú budúcnosť? Alebo je to skôr reakcia na neúnosné odcudzenie politiky a nemožnosti akokoľvek ovplyvniť, čo sa deje?
Stav Shaffir (IL), Nina Witoszek-Fitzpatrick (NO), Andrea Bajani (IT), Ivan Krastev (BG) – moderátor Jacek Žakowski (PL)

15.30 – 18.15
III. panel: Jazyk strachu
Václav Havel pred dvomi rokmi vystríhal pred „novými démonmi“, ktorí rozkladajú spoločnosť zvnútra. Živia sa starými traumami z dlho potláčanej minulosti, ale aj neistej budúcnosti. Európsku súdržnosť rozkladá tento strach, ktorý sa dožaduje pevnej ruky a kolektívneho egoizmu väčšiny. V niektorých krajinách Európskej únie zosilnel viac než sa čakalo. Hlasom strachu je staronový jazyk fašizmu, jazyk zlomyseľných náznakov, ktorý preniká tam, kam predtým nemal prístup, do verejného diskurzu, parlamentov, úradov, médií, ktoré majú status služby verejnosti. Ako taký jazyk vzniká? Ako sa mení? A akým jazykom sa s ním dá polemizovať?
Monika Maron (DE), Péter Esterházy (HU), Viktor Jerofejev (RU), Frederik Stjernfelt (DA) – moderátor Michal Hvorecký (SK)

19.00 – 22.30
Udeľovanie cien Biela Vrana
Biela Vrana – ocenenie spoločensky prínosného a odvážneho občianskeho činu. Udeľuje sa ako poďakovanie vzácnym ľuďom okolo nás, ktorí sú ochotní brániť pravdu a spravodlivosť, konkrétnym činom preukázali občiansku odvahu, potlačili osobné záujmy v mene verejného prínosu, hodnôt, či princípov a mohli pritom podstúpiť riziko, rôzne príkoria, či zažiť odsúdenie. Udeľujú ho občianske združenia Aliancia Fair-play a Via Iuris.

18. november 2011 (piatok)
KC Dunaj
16.00 – 18.45
Ako keby som nebola
Slovenská premiéra drámy Juanity Wilson As If I Am Not There (Ako keby som tam nebola). Snímku v Bratislave uvedie Slavenka Drakulić, autorka knihy, podľa ktorej bol nakrútený. (Trailer tu)

Divadlo Astorka / Korzo ’90
19.00 – 19.15
Stredná Európa v Európe
Andrzej Krawczyk, veľvyslanec Poľskej Republiky na Slovensku

19.15 – 21.30
IV. panel: Kontinent medzi nádejou a skepsou
Za hrozbou dezintegrácie eurozóny sa vznáša hrozba postupného rozpadu Európskej únie. Je to sprievodný znak toho, že postupne slabnú dôvody, ktoré boli motorom vytvorenia únie a európskej integrácie? Alebo tieto tie dôvody trvajú, len sa o nich prestalo hovoriť? Aká budúcnosť môže čakať Strednú Európu, keby sa začala rozpadávať? Európska únia je prvou úniou v dejinách, ktorá vznikla striktne demokraticky – aké sú jej historické šance? Je kríza šancou na vnútorne silnejšiu úniu? Čo urobila pre súdržnosť Európy naša časť sveta? Čo môže pre ňu urobiť?
Iveta Radičová (SK), Alexander van der Bellen (AT), Gideon Rachman (UK), Jacques Rupnik (FR) – moderátor Erik Tabery (CZ)