David Auerbach, Miklós Haraszti, Ivan M. Havel a Drago Jančar diskutovali o celom rade otázok od hlúposti, cez výhody a nevýhody počítačov až po internetovú anonymitu a budúcnosť žurnalistiky. Moderátor Thierry Chervel otvoril debatu otázkou, či dieťa, ktoré v Andersenovej  rozprávke zvolalo, že cisár je nahý, sa zachovalo hlúpo alebo hrdinsky a či to platí aj o protikomunistickom disente, napríklad o Václavovi Havlovi.

Thierry Chervel. Foto: Peter Župník

„Môj brat mal zmysel pre absurditu a určite by ho potešilo, keby bol panel o hlúposti venovaný jemu,“  poznamenal Ivan M. Havel. Pripomenul však, že Václav Havel celý život písal proti skrytej hlúposti, ktorá je najnebezpečnejším druhom hlúposti. „Okrem hlúposti a múdrosti je tu ešte tretia vlastnosť, tretí bod trojuholníka: vtipnosť či bláznovstvo.“ 

Ivan M. Havel. Foto: Peter Župník

Miklós Haraszti definoval komunizmus ako nútenú organizovanú hlúposť a vysvetlil, že protest sa musel začať ako boj proti sebacenzúre, čiže hlúposti v nás, až neskôr sa z neho mohol stať boj proti inštitucionalizovanej cenzúre. „Ak boj proti hlúposti nie je bojom so sebou samým, nemôže uspieť, pretože len zachováva organizovanú hlúposť.“ Hlúposť je fascinujúca téma, konštatoval Drago Jančar, súdiac podľa množstva ľudí, ktorí si tento pojem dennodenne vyhľadávajú v googli.

Miklós Haraszti. Foto: Peter Župník

„Človek sa môže mýliť aj keď nie je hlúpy, ale môže byť hlúpy aj bez toho, aby sa mýlil,“ vyhlásil David Auerbach a dodal, že existujú dva druhy hlúposti: 1) nedostatok inteligencie a 2) zlyhanie inteligencie. Ten prvý typ predstavujú počítače, ten druhý ľudia, ktorí ich používajú.“  Ivan M. Havel pomenoval tri etapy hlúposti v moderných českých dejinách: prvá nastala v 50-tych rokoch 20 storočia, keď sa mnohí ľudia upísali komunizmu; druhá bola v 70-tych rokoch: „režim od nich nechcel vieru, chcel predstieranie. Ľudia hovorili, čo sa chce počuť, čo im neublíži. V súčasnosti prežívame tretiu etapu, je to kríza horizontu. Ľudia si zvykli dívať sa nie priliš ďaleko do budúcnosti, v horizonte 3-4 rokov. Myslia na okamžitý prospech a nie na to, čo s nami bude o 100 rokov.“

 

David Auerbach. Foto: Peter Župník

„Počítače nie sú hlúpe, hlúposť je ľudská vlastnosť“, vyhlásil Ivan M. Havel, ktorý sa pokladá za chronického optimistu. „Za dvadsať – tridsať rokov sa s tým vyrovnáme, dnes sa už nikto nepozastavuje nad nevýhodami kníhtlače.“ Retrospektívne je ťažké predstaviť si, ako by vyzeral disent, keby v tom čase existoval Internet. Mohol uľahčiť komunikáciu, ale „veci by nezmenil, keďže politický systém vtedy ešte nedozrel,“ myslí si Drago Jančar. Podľa Miklósa Harasztiho, je Twitter umožňuje vyjadriť, proti čomu ste, ale nie za čo ste. Pokiaľ ide o úlohu, ktorú sociálne médiá zohrali počas Arabskej jari, David Auerbach sa nazdáva, že sa preceňuje – k revolúciám by došlo aj bez internetu, hoci vďaka nim sa informácie o tom, čo sa dialo, rýchlejšie dostali do zahraničia. Na druhej strane Twitter a Facebook pomohli ľuďom zorganizovať pomoc obetiam nedávnej živelnej pohromy v New Yorku.

Miklós Haraszti a Ivan M. Havel sú presvedčení, že skutočná diskusia je možná len tvárou v tvár a nie v anonymite, ktorú plodí internet. Miklós Haraszti verí, že postupom času vznikne „elitný klub zodpovednej žurnalistiky“ aj v internete, rovnako ako v printových médiách. Bude však naďalej fungovať súčasne s „oceánom nekonečných hlúpostí.“ Drago Jančar  sa desí agresivity a hlúposti internetu a varuje proti tomu, aby sme preceňovali jeho význam. „Nie je to najväčší vynález v dejinách. Najväčší vynález je abeceda.“

Drago Jančar. Foto: Peter Župník