Prozaička Svetlana Žuchová vyspovedala českú sociologičku Jiřinu Šiklovú o o tom, či si starí ľudia zaslúžia našu lásku a úctu.

Svetlana Žuchová. Foto: Peter Župník

Jiřina Šiklová hneď na úvod objasnila, že „ sex je v starobe rovnaký ako v mladosti, len pomalší a menej častý“ a že nevidí dôvod, prečo by sme starých ľudí mali milovať len preto, že sú starí – „môžeme si ich vážiť, ale nemusíme nutne dávať na ich rady, keďže ich skúsenosti môžu byť v dnešnom svete nepoužiteľné“. Ako povedal Jan Werich, „Každej blbec – starej – byl taky jednou mladej blbec. Možno sa nám zdá, že sa k starým ľuďom dnes správame zle, ale keby bolo samozrejmé mať dobrý vzťah k starým ľuďom, asi by nevzniklo prikázanie  ‚Cti si otca svojho a matku svoju‘.“ Jiřina Šiklová pripomenula, že skôr než s láskou sa dnes stretávame s averziou voči starým ľuďom, ktorých je čoraz viac a sú čoraz viditeľnejší:„ Európa vymiera a hrozí nám nedostatok vnukov a pravnukov.“ Starých ľudí si kedysi vážili, hoci staroba je relatívna: slávna babička Boženy Němcovej mala len 54 rokov. „Čo keby sa teraz k niekomu nasťahovala päťdesiatštyriročná matka bez peňazí a bez penzie? Opýtali by sa jej, či sa rekvalifikovala, či vie po anglicky.“ No za súčasný stav spoločnosti a politiky nesú zodpovednosť aj starí ľudia, hoci sú málokedy ochotní si to priznať. Oni sami aj niekedy šíria stereotypy o starých ľuďoch: „Keď človek stratí mocenskú silu, má tendenciu robiť zo seba úbožiaka. Starí ľudia o sebe tvrdia, že sú úbožiaci, aby nebudili averziu, čo je typické správanie minority.“ Láska a pravda, ktoré hlásal Václav Havel, sa v českej spoločnosti stali predmetom výsmechu, takzvaní „pravdoláskári“ sú znevažovaní.

Jiřina Šiklová. Foto: Peter Župník