Každý z tímu Stredoeurópskeho fóra má svojho favorita či skôr tajné želanie, koho by raz chcel na podujatie pozvať. Niekto Pascala Brucknera, niekto Andrzeja Stasiuka, Evu Hoffman či Bernharda Schlinka. Náš kolega Tomáš Horváth sa každoročne tešil na Leonidasa Donskisa. Už od čias, keď nám ho priviedol Zygmunt Bauman. Tešil sa na neho zo všetkých hostí najviac, bol to jeho tajný tromf. Mal pravdu. Leonidas bol v každom paneli úžasný. A dnes sa s ním lúči so slovami: “Pamätám si, ako sme pred štyrmi rokmi sedeli v Zrkadlovej sieni a sledovali koncert AfterPhurikane. Väčšina hostí som záujmom počúvala, no Leonidas bol v úplnom tranze. Miloval hudbu, obzvlášť jazz. Rovnako ako Európu a jej dejiny. Stretávali sme sa každoročne na jeseň – v Bratislave na Stredoeurópskom fóre a v Prahe na Fore 2000. Keď som mu minulý rok povedal, že som začal učiť, bol nadšený – presne totiž vedel, aké zmysluplné povolanie to je. Túžil navštíviť Spiš a vidieť mojich žiakov. Mali sme sa o tom onedlho opäť porozprávať. Žiaľ, neporozprávame. Odišiel jasnozrivý, dokonale autentický človek, jeden z najprenikavejších súčasných európskych mysliteľov.”

Foto: Peter Župník / Stredoeurópske fórum