V piatok 11. novembra sa začal ôsmy ročník Stredoeurópskeho fóra 2016.  Hostí a publikum privítal skvelý CHRIS KEULEMANS krásnou spomienkou na troch panelistov predchádzajúcich ročníkov – ALEŠA DEBELJAKA, PÉTERA ESTERHÁZYHO A LEONIDASA DONSKISA. Všetci traja zomreli v priebehu tohto roku. Ich odkaz bude pre nás večnou inšpiráciou, tak ako odkaz Leonarda Cohena, ktorý zomrel 10. novembra 2016.

CHRIS KEULEMANS)(Stredoeurópske fórum je miesto, kde duch Nežnej revolúcie nie je vzdialenou spomienkou, ale každodennou inšpiráciou. Miesto, kde sa najbrilantnejšie intelekty nášho kontinentu stretávajú v diskusii o otázkach, ktoré by im naháňali hrôzu, keby sa s nimi museli vysporiadať osamote vo svojich pracovniach.

“ALEŠ DEBELJAK, elegantný a šarmantný človek, vtipný debatér a skvelý básnik, ktorý na Stredoeurópske fórum priniesol zmes intelektu, melanchólie a šibalstva.”

“LEONIDAS DONSKIS, muž prenikavej inteligencie, no súčasne večný začiatočník, večne hladný po vedení a vedomý si toho, že zodpovednosť nás núti ísť dopredu.”

“PÉTER ESTERHÁZY bol láskavý a vtipný a svoj šľachtický stav niesol ľahko a elegantne ako letné sako, pre nás všetkých postavil priečku veľmi vysoko.”

V mene prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku, ktorý sa ospravedlnil za svoju neprítomnosť, jeho poradca MARTIN BÚTORA predniesol prejav o tekutej neistote dnešných čias.

I. Panel: Politika záujmov

V prvom paneli, venovanom politike záujmov, diskutovala NATALIE NOUGARÈDE s novinárom a spisovateľom PETROM POMERANTSEVOM a so spisovateľom ILIJOM TROJANOWOM o výlučných identitách, holistickom myslení, dezinformáciách, Donaldovi Trumpovi, politickej nostalgii a aj o tom, prečo sa mačiatka tešia takej obľube na internete.

ILIJA TROJANOW)(Liberáli mali brať vážnejšie rozhorčenie, ktoré hovorilo z voličov Donalda Trumpa a Bernieho Sandersa. Tým, že týchto ľudí démonizujeme a staviame sa k nim hystericky, robíme spoločnosti medvediu službu. (…) Proti negatívnemu spôsobu myslenia musíme postaviť naratív morálneho konania – milióny Nemcov, ktorí pomáhali utečencom, ponúkli veľmi povzbudivý kontrast proti panujúcej hystérii.

PETER POMERANTSEV)(Rusko, na rozdiel od Západu, uvažuje holisticky. Uvedomuje si, že nemôže vyhnať vojnu zbraňami a preto sa rozhodlo neporaziť faktickú moc Spojených štátov ale názor, že Spojené štáty sú mocné. (…) Putinova moc nezávisí od ekonomiky, ale od presvedčenia, že k nemu neexistuje alternatíva. Chce, aby ho svet démonizoval a aby sa ho bál a zakaždým, keď ho pritlačia k múru, príde s novým ťahom – Sýria je najnovším ťahom v tejto hre.

Pavel Tychtl: Európski občania
medzi zabúdaním a chápaním

PAVEL TYCHTL z Európskej komisie predniesol dojímavé varovanie pred zabúdaním, stratou pamäti a kultúrnej rozmanitosti, ktoré ilustroval príkladmi miznúcich stôp židovského života na českom vidieku: Keď sa prázdno zmení na vákuum, vzniká živná pôda pre výmysly, a tie nahrádzajú spomienky. Miesto ozajstného pochopenia minulosti nastupuje nostalgia a sebaľútosť.

2. Panel: Zrážka slobôd

MICHAL HAVRAN moderoval druhý panel, venovaný zrážke slobôd. Orientalista a sociológ GILLES KEPEL zhrnul dejiny a politickú ekonómiu džihádizmu, ktorý viedol k vlaňajším teroristickým útokom v Paríži; historik a politológ JAN-WERNER MÜLLER analyzoval populizmus a spisovateľka DUBRAVKA UGREŠIĆ rozprávala o svojej skúsenosti úteku z demokracie.

GILLES KEPEL)(Tretia fáza militantného džíhádu, ktorá sa začala útokom z 11. septembra, bola spočiatku vedená zhora. Džihád sa stal účinnejším až vtedy, keď začal byť riadený zdola a zameral sa na druhú generáciu mladých prisťahovalcov a na svoje šírenie začal používať YouTube a Twitter. (…)  Železná opona mala slúžiť na to, aby zabránila ľuďom zo Strednej a Východnej Európy utiecť na Západ, no súčasne ich aj chránila pred rôznorodosťou, na rozdiel od Francúzska, kde má každý človek priateľa alebo príbuzného pôvodom zo Severnej Afriky.

JAN-WERNER MÜLLER)(Populisti tvrdia, že len oni reprezentujú ‚skutočných‘ ľudí, že majú morálny monopol na ich reprezentáciu a o všetkých ostatných hovoria, že nemajú legitimitu. Znamená to vlastne, že 48 percent Britov, ktorí hlasovali proti Brexitu nie sú skutoční ľudia. (…) Populisti ako Orbán vedia aj to, čo na papieri vyzerá ako jednoznačná porážka – neúspešné referendum či pokus zmeniť ústavu – predstaviť ako víťazstvo. Vďaka súčasnej situácii mohli Orbán s Kaczyńským dať svojej konzervatívnej kultúrnej revolúcii celoeurópsky rozmer. Otázka je, či s tým uspejú.

DUBRAVKA UGREŠIĆ)(Utečenci sú skúškou ľudskosti. Analógie medzi súčasnou utečeneckou krízou a balkánskymi vojnami sú len špekulácia. (…) Postkomunistické strany síce prešli rozličným vývojom, niektoré dokonca vojnami, vo všetkých však teraz vládnu autokratické režimy. Po 25 rokoch demokracie žiaci v chorvátskych školách nepoznajú rozdiel medzi Mickymauzom a Hitlerom.

Film Biely boh

Rozprávka, príbeh o dospievaní, politická výpoveď alebo filozofický komentár o stave sveta, kde vládne násilie? Po premietaní filmu Biely boh sa o možných interpretáciách tohto pochmúrneho utopického filmu novinár a podnikateľ TONY CURZON PRICE rozprával s režisérom KORNÉLOM MUNDRUCZÓOM a scénaristkou KATOU WÉBER.

KORNÉL MUNDRUCZÓ)(Hlavná postava, pes Hagen (nazvaný podľa postavy vo Wagnerovom Prsteni Nibelungov) je revolučný pomstiteľ, ktorý sa búri proti tomu, že je psom. Búri sa proti autokratickej moci, stelesnenej dospelými postavami – otcom, dirigentom či cvičiteľom psov. Všetky tieto postavy sú deklasované, sú to ľudia, ktorí prišli o svoje  postavenie v spoločnosti. Ich frustrácie sú typické pre celú Východnú Európu. (…) Hudba hrala ústrednú úlohu pri výstavbe filmu a Lisztovu Maďarskú rapsódiu sme si zvolili preto, že je to vôbec najcharakteristickejšia maďarská skladba. Živý obraz v záverečnej scéne filmu ukazuje, že umenie má silu spájať ľudí a že sú veci, na ktoré sa nedá zapôsobiť intelektom, ale iba čímsi, čo ide hlbšie ako emócie ako hudba, lebo tá mieri priamo do srdca.

KATA WÉBER)(Tento film je príbehom mnohých perspektív: funguje ako rozprávka, poukazujúca na veci, skryté pod povrchom, dôležitejšie ako to, čo vidíme. Súčasne je to aj podobenstvo: hovorí o tom, že aby ste našli vykúpenie, musíte zísť do podsvetia a konfrontovať sa s temnými silami.

3. Panel: Premena

V paneli o premene MARTIN M. ŠIMEČKA viedol s filozofkou ASPEN BRINTON, sociologičkou OĽGOU GYÁRFÁŠOVOU, filmárom KORNÉLOM MUNDRUCZÓOM a slávnym historikom ROGEROM GRIFFINOM živú debatu o jedovatých následkoch populizmu, návrate fašizmu v Európe i inde, o Donaldovi Trumpovi, mechanizme uznania, ale aj o nádeji.

OĽFA GYÁRFÁŠOVÁ)(To, že v tohtoročných voľbách ľudia na celom Slovensku (okrem Bratislavy) a zo všetkých spoločenských vrstiev bez ohľadu na výšku vzdelania volili Kotlebu svedčí o tom, že vysokoškolské vzdelanie nedáva voličom imunitu proti čaru populizmu. Nejde tu natoľko o ekonomické otázky ako o relatívny pocit deprivácie, ako ľudia definujú sami seba v porovnaní s ostatnými. Mnohí ľudia mali pocit, že ich ignorujú a tento nedostatok úcty je jedným z faktorov, ktoré spôsobili úspech neofašistov vo voľbách. (…) Nádej vkladám v demokraciu a vo vieru ľudí v demokraciu a jej obranné mechanizmy. Verím, že demokracia nám pomôže prekonať súčasnú krízu.

KORNÉL MUNDRUCZÓ)(Prehistorické modely prestali platiť a populizmus je výplod ľudí, na ktorých sa zabudlo. Strane Jobbik sa podarilo lepšie vyjadriť nespokojnosť ľudí a je načase, aby sme pre nich našli radikálne odpovede. (…) Ideológia minulosti je v troskách, žijeme vo svete, obklopenom postsovietskymi a globálnmi troskami. Tie vytvárajú množstvo vrstiev a právd, žijeme vo svete mnohých právd.

ROGER GRIFFIN)(Rozklad liberálnej demokracie mi naháňa oveľa väčší strach ako možný návrat fašizmu. Ľudia sa priveľmi sústreďujú na nebezpečenstvo prípadného návratu fašizmu a strácajú zo zreteľa súčasné nebezpečenstvá. Liberálna demokracia sa celé desaťročia snaží vyrovnať s traumami minulosti. Ale snažiť sa stráviť minulosť vedie len k poruchám trávenia. (…) Populisti sú noví fašisti, hoci nie v úzkom slova zmysle. Sú toxickí tým, že delegitimizujú pluralizmus, kozmopolitizmus a ľudské práva, ktoré vnímajú ako útok na vlastnú identitu.  To, že sa zbavíme tyranov, ešte neznamená, že sa svet stane skvelým a pluralistickým.

ASPEN BRINTON)(Pre Trumpových voličov prestal fungovať mechanizmus uznania. Správna demokracia by mala reagovať na potreby ľudí. Keď vláda túto úlohu nezvládne, ľudia sa odcuczia od vládnucej triedy a tento pocit zavládol po celých Spojených štutoch. Ľudia nenávidia politiku, rozmáhajú sa antipolitické nálady a vláda s tým musí niečo urobiť. (…) Myšlienky Václava Havla a Jana Patočku o živote v pravde, o starostlivosti o dušu a solidarite otrasených boli základom občianskej spoločnosti. Tieto myšlienky nám dávajú nádej dodnes.“

Kniha Dubravka Ugrešić: Európa v sépiovej

MICHAL HAVRAN čítal v kaviarni Dobre Dobré zo slovenského prekladu TOMÁŠA ČELOVSKÉHO knihy esejí DUBRAVKY UGREŠIĆ Európa v sépiovej, a zhováral sa s autorkou o Strednej Európe, dôvodoch pre obavy a liekoch na zúfalstvo.

DUBRAVKA UGREŠIĆ)(Pred niekoľkými desaťročiami sa Milan Kundera, György Konrád a ďalší pokúsili položiť základy Strednej Európe. Chceli zviditeľniť túto časť sveta a na krátky čas sa im to aj podarilo. Ale tie časy sa skončili, Stredná Európa už nie je v stredobode pozornosti a nikto už o nej nehovorí ako o konkrétnom mieste. (…) Momentálne máme množstvo príčin pre obavy, lebo už nežijeme lokálne, ale globálne. Jednou z nich je voľba nového amerického prezidenta, ale aj nárast radikálnej pravice po celej Európe. Žijeme vo svete, ktorý v nás vyvoláva obavy a nemáme čas uvoľniť sa. (…) Protiliekom na zúfalstvo je vzdelávanie: neustále, tvrdohlavé, etické a politické vzdelávanie. Vzdelávanie o ľudských hodnotách sa z nášho sveta vytratilo, no malo by byť súčasťou vyučovania od materských škôl po univerzity.

4. Panel: V pasci paniky 

V nedeľu popoludní sa moderátor CHRIS KEULEMANS snažil svojich spolubesedníkov viesť k nádeji do budúcnosti. Antropologička MARIE-CLAUDE SOUAID, novinár NICK COHEN, politológ JACQUES RUPNIK a zakladateľ platformy Krytyka Politycznej SŁAWOMIR SIERAKOWSKI diskutovali o veľkých témach od miznúcich rozdielov medzi ľavicou a pravicou cez úpadok liberálnej demokracie po rozpad Európy.

NICK COHEN)(Veľká Británia netrpela pod nadvládou nacizmu, za tisíc rokov nezažila žiadnu okupáciu ani zmenu hraníc, a ľudia si navykli veriť, že keď sa najväčšie problémy utíšia, život sa vráti do normálnych koľají. Po Brexite a Trumpovom víťazstve to však už nemôžeme hovoriť a myslím, že panika je v tomto prípade oprávnená.  UKIP, PiS a Trump mali výhodu, že boli outsideri, mohli kritizovať vládu, lebo nemali moc. No teraz sa dostali k moci a my ich musíme brať na zodpovednosť. (…) Ak neustále prehrávate, ako sa to teraz stáva liberálom, musíte byť sami k sebe úprimní a položiť si otázku, čo robíme nesprávne.  Musíme diskutovať s ľuďmi, ktorí hlasovali za Brexit či za Trumpa, inak prehráme navždy.

SŁAWOMIR SIERAKOWSKI)(Po Brexite a zvolení Trumpa už liberálna demokracia prestala byť kánonom západnej politiky.  Donald Trump pochopil, že Amerika nemôže šíriť demokraciu na celom svete, jednoducho si to finančne nemôže dovoliť.  Orbán je cynik, zatiaľ čo Kaczyński je fanatik; Trump je v tomto podobný Orbánovi a cynici nikdy nerobia nič, čo ide proti ich záujmom. (…) Študenti európskej politiky by teraz mali študovať európsku dezintegráciu. Možno teraz potrebujeme celoeurópsku inteligenciu – keď sa všetko zrúti, mali by sme začať budovať európsku intelektuálnu republiku.

MARIE-CLAUDE SOUAID)(Demokracia nemá nič spoločné s utečencami – utečenci sú o solidarite, sociálnych mechanizmoch, praktickom riešení problémov a vyjednávaní v rámci regiónu. Libanon má veľké skúsenosti s pomáhaním utečencov, ale to neznamená, že sme lepší ako obyvatelia európskych krajín, ktorí odmietajú utečenecké kvóty. (…) Krajiny ako Irán či Saudská Arábia, priami účastníci vojny v Sýrii či Iraku, zatiaľ neprijali ani jedného utečenca. Islam sa musí zmeniť, inak nás konflikt medzi sunitami a šiitami zaženie k múru. Ale to je otázka, ktorú si musia moslimskí teológovia vyriešiť sami za seba.

JACQUES RUPNIK)(Európska Únia bola dlhé roky symbolom bezpečnosti a určitého poriadku, ale dnes sa na ňu poukazuje ako na príklad nestability. Fungujú tu silné odstredivé sily a ak chceme zabrániť tomu, aby sa Európa rozpadla, musíme sa vážne zaoberať otázkami európskych hraníc. Musíme dokončiť európsky projekt, pretože nedokončený projekt sa nutne musí rozpadnúť. (…) Naši politickí vodcovia sklamali a musíme dúfať, že sa vynoria noví vodcovia z radov nepolitikov, ľudia, ktorí sami seba nevidia ako vodcov, niekto ako Václav Havel.

5. Panel: Višegrád uprostred nihilizmu  

Nad otázkou, či sa Višegrád ocitol v mori nihilizmu sa moderátorka JANA STAREK zamýšľala so spisovateľkami IRENOU BREŽNOU a GRAŻYNOU PLEBANEK, so sociológom TIBOROM DESSEWFFYM a prekladateľom a spisovateľom MICHAELOM ŽANTOVSKÝM. Počas diskusie sa dostalo aj na témy ako pokrok, láska a práva žien.

MICHAEL ŽANTOVSKÝ)(Nešťastný trend škatuľkovania ľudí ako ‚progresívnych‘ alebo ‚reakčných‘  vedie k vylúčeniu veľkého množstva ľudí z politiky. Toto sa nám teraz vypomstilo – vrátilo sa to v podobe Brexitu a zvolenia Trumpa. (…) Západ chápe dejiny ako nezadržateľný pokrok od jedného bodu k ďalšiemu zatiaľ čo my, s našimi kafkovskými stredoeurópskymi skúsenosťami, sme zvyknutí na zmätky a neistoty, na boj, ktorý sa nikdy nekončí. (…) Dvadsať rokov sme sa sťažovali, že Višegrád nehrá žiadnu užitočnú úlohu okrem kultúrnej spolupráce, a že nie je schopný politicky sa zjednotiť. Teraz sa to stalo, ale nie tak ako sme si to predstavovali.

GRAŻYNA PLEBANEK)(Vychýrená emancipácia žien za komunizmu bola úplne falošná. Poľsko však má tradíciu silných žien – pojem ‚Matka Poľka‘ vznikol počas dlhého obdobia, keď Poľsko bolo vymazané z mapy Európy a ženy museli zachovávať kultúru, zatiaľ čo muži bojovali v povstaniach alebo boli vo vyhnanstve. (…) My Východoeurópania vnímame slobodu ako ustavičný boj, ale Západná Európa tento boj nepozná.  Vždy sme ašpirovali k Západnej Európe a vedeli sme o nej oveľa viac ako ona o nás. Z tohto hľadiska bola železná opona veľmi účinná.

TIBOR DESSEWFFY)(To, čo sa deje v Maďarsku nie je zaujímavé preto, lebo sa to deje tam, ale pretože sa to môže stať aj inde – viď Marine Le Pen, Wilders, Kaczyński.  Musíme sa zamyslieť nad tým, prečo Orbán opakovane vyhráva voľby, prečo zvíťazil Trump, prečo vyhral Brexit. A Maďarsko je ideálnym laboratóriom pre tieto úvahy. (…) Prečo sa ľudia v Maďarsku nebúria proti korupcii a autokracii? Vysvetlenie je podobné ako v Turecku, kde sa masy obyčajných ľudí, takzvaných ‚čiernych Turkov‘, cítili vylúčení z dejín Kemalovského Turecka. Aj my máme svojich ‚čiernych Maďarov, ktorí majú pocit, že sa ich Orbán zastal, že ich pozdvihol. Sú mu za to vďační a je im úplne jedno, koľko kradne.

IRENA BREŽNÁ)(Orbánova politika poškodila na západe nielen imidž Maďarska, ale celej strednej Európy, všetkých nás vnímajú rovnako. Západoeurópania nevedia nič o Východnej Európe a jediní, ktorí o ňu prejavujú záujem je extrémna pravica. Tá si berie príklad z politikov ako Orbán, ktorí sú ‚odvážni.’ (…) Západ mal záujem o Východnú Európu len v období novembra 1989. Západ je ako primabalerína, ktorá sa točí okolo seba; na chvíľku sa zastavila a pozrela: aha, tam je nejaká revolúcia. A potom sa krútila ďalej. Východ a Západ je neopätovaná láska. Ale lásku si treba získať kritickým myslením, nie buchtami.