Miklós Haraszti: “Postavme sa na odpor druhému únosu Strednej Európy.”

Niečo zhnité. Misha Glenny (Veľká Británia), Slawomir Sierakowski (Poľsko), Paul Caruana Galizia (Malta) a Zuzana Wienk (Slovensko).

Paul Caruana Galizia: “Maltská vláda postupne uniesla jednu inštitúciu po druhej, až kým nakoniec jedinou neskorumpovanou osobou v celej krajine bola novinárka. A úder padol nie na korupciu, ale na jej kritičku. Dobrým výsledkom pre mňa by bolo nielen keby boli odhalení tí, čo moju matku zavraždili a tí, čo si jej vraždu objednali, ale aj spravodlivosť pre každý článok, ktorý napísala a tiež reforma našich inštitúcií.”

Misha Glenny: “Keď McMafia vyšla roku 2008 verejnosť sa o to nezaujímala ako o globalizovaný úkaz. Teraz, po desiatich rokoch, si všetci uvedomujú, že organizovaný zločin nadobudol globálny charakter a ľudia už nie sú ochotní to znášať: máme mimovládne organizácie, novinárov, policajtov, ktorí sa domáhajú transparentnosti. Prebieha veľký boj. Dosiahli sme významný bod v dejinách, je tu vec, ktorá sa týka všetkých nás – globálne otepľovanie. V priebehu najbližších piatich až desiatich rokoch sa budeme musieť popasovať s veľmi konkrétnymi výzvami: aký bude osud nášho životného druhu ako takého. Skôr ako všetko odletí ako dym sa musíme pokúsiť niečo proti tomu podniknúť.”

Slawomir Sierakowski: “Občianska Platforma prehrala v Poľsku voľby napriek tomu, že v krajina ekonomicky prosperovala ako nikdy predtým. Ale ľuďom na provincii nepomohli nové rýchlovlaky ani diaľnice, cítili sa odvrhnutí.  Kaczyński bol prvý, kto definoval spoločenstvo – možno to spravil paranoickým spôsobom, ale v očiach ľudí je aj paranoické spoločenstvo lepšie ako žiadne.”

Niečo pevné. Bernard Schlink (Nemecko) a Martin M. Šimečka (Slovensko).

Bernhard Schlink: “V Nemecku sú veľké politické strany na ústupe. Mladí ľudia sú ochotní prevziať zodpovednosť za veci ako ohrozené lesy či habitát žiab, ale sú menej ochotní angažovať sa v politike, pracovať v inštitúciách. Nebezpečenstvo spočíva v tom, že keď pridlho máte demokraciu, začnete ju pokladať za niečo samozrejmé a myslieť si, že môžete odvrátiť pozornosť a venovať sa svojim koníčkom. Dúfam, že ľudia pochopia, že na demokracii musia pracovať, že čosi je ohrozené. Na slovách záleží – sú malé, ale majú moc.”

Svetlana Alexijevič: Prvá Čestná Európanka. Ingrid Timková (Slovensko), Svetlana Alexijevič (Bielorusko) a Nathalie Nougayrède (Francúzsko). Laudatio Peter Balko (Slovensko).

Peter Balko: “Svetlana Alexijevič je krajina. Je to ľudská bytosť prestúpená empatiou. Jej slová a vety vystupujú z papiera a premieňajú sa na šepot.”

Svetlana Alexijevič: “Vysvitlo, že sloboda je ďaleká cesta. Sloboda je drahá vec, no nemysleli sme si, že je až taká drahá. Dostojevský veril, že utrpenie človeka pripravuje na vzkriesenie. Nechápem, na čo je to všetko dobré. Súhlasím s tým, čo povedal Varlam Šalamov, že láger nikoho nič nenaučí, že túto skúsenosť nikto nepotrebuje. Musíme nájsť ducha, ktorý nás zbaví otroctva. Len potom budeme pripravení na slobodu. Kedysi sa mi zdalo, že slovo je bezmocné, no inokedy som verila v silu slova.”

Žiadajme nemožné! Timothy Snyder (USA), Michal Havran (Slovensko), Nathalie Nougayrède (Francúzsko) a Ivan Krastev (Bulharsko).

Nathalie Nougayrède: “Umierame na zjednodušovanie. Žiadať nemožné by malo znamenať: nikdy nezjednodušuj veci, ktoré sú zložité. Musíme hľadať jasnosť, nie zjednodušovanie, ktoré zahmlieva plný obraz. Liberálna demokracia je krehkejšia ako sme si mysleli a jej inštitúcie potrebujú ochranu. My Európania by sme mali nájsť energiu na to, aby sme vdýchli nový život do európskeho projektu. Budúcoročné voľby do Európskeho parlamentu budú mimoriadne dôležité a musíme nájsť nový príbeh: európsky projekt je to, čo chráni naše práva a demokraciu.”

Ivan Krastev: “Ľudia sú v panike, spôsobenej demokratickou predstavivosťou. Ich strach z migrantov nie je strach, ale úzkosť. Najväčším problémom Strednej a Východnej Európy nie sú ľudia, ktorí sem prichádzajú, ale tí, čo odchádzajú. Brexit zmenil otázku. Predtým znela, kto ďalší vstúpi do EÚ, teraz znie, kto ďalší z Únie vystúpi. Populistov neporazíme tým, že každého, kto sa nám nepáči nazveme populistom. Ak niekoho chcete poraziť, musíte vedieť, kým je.” 

Timothy Snyder: “Idealizmus sám o sebe nie je dostatočnou podmienkou pre reformy, je však jej predpokladom. Realizmus musí mať v sebe trochu idealizmu. Páči sa mi myšlienka snažiť sa o nemožné, pretože všetky dobré veci sú v podstate nemožné. Na to, aby sme porazili populistov, musíme vedieť, čo chceme, nielen, proti čomu sme. Fakty sú dôležité a musíme podporovať miestnych a regionálnych novinárov, aby mohli robiť svoju robotu a zaplniť priestor faktami. Faktickosť je to, čo umožňuje všetky ostatné ideály.”

Vzbura proti nenávisti. Erik Kursetgjerde (Nórsko) a Chris Keulemans (Holandsko).

Erik Kursetgjerde: “Zúčastnil som sa súdu s Breivikom, lebo som chcel pochopiť, aká ideológia môže dohnať niekoho k tomu, že si vytvorí taký odstup od iných ľudí, že ich dokáže zabiť. Pochopil som, že veril, že nie sme ľudia, ale paraziti. A uvedomil som si, že to dokázal vďaka ľahostajnosti. Naším najväčším nepriateľom nie je nenávisť, ale ľahostajnosť. Táto masová vražda len posilnila moju vieru v demokraciu a politiku – som presvedčený, že potrebujeme slušných ľudí.”

Slušnosť ako sen. Mikuláš Minář (Česko), Táňa Sedláková (Slovensko), Marci Shore (USA), Radu Vancu (Rumunsko) a Chris Keulemans (Holandsko).

Marci Shore: “Ukrajinský Majdan neznamenal len politický protest, ale aj existenciálnu premenu – zažila som, ako sa pred mojimi očami menili ľudské duše. Kedysi ma do Strednej Európy priviedlo čarovné dedičstvo disentu, jazyk Havla a Charty 77.  Havlov metafyzický jazyk neskôr zmizol, no vrátil sa počas Majdanu, keď ľudia prevzali zodpovednosť.”

Radu Vancu: “Spisovatelia sú ako protilátky: keď sa deje niečo veľké, masovo sa mobilizujú a neutralizujú nákazu. Po veľkých demonštráciách v mojom meste, Sibiu, roku 2017, keď 4 000 ľudí vyšlo do ulíc mesta s 43 000 obyvateľmi, protesty postupne utíchli. Uvedomili sme si, že toto nie je šprint, ale maratón. V decembri 2017 sme začali organizovať každodenné protesty pod heslom Vidíme vás. Posledných 320 dní cez obedňajšiu prestávku prídeme na námestie, niekedy je nás len pár desiatok, inokedy, keď sa niečo udeje v politike, sa námestie zaplní. Tieto naše Agory v Sibiu sa naživo premietajú na internete.”

Mikuláš Minář: “Jediné, co máme je moc bezmocných: žádat slušnost a žádat nemožné. V ústavě se nepíše, že premiér nesmí být trestně stíhaný, ani agent StB, ani unést vlastního syna, ale přesto soudíme, že si to vyžaduje slušnost. Náš cíl je kultivovat občanskou demokracii, ne být protestní spolek proti Babišovi.”

Táňa Sedláková: “Nemáme inú šancu ako stáť si za presvedčením, že sa musí odohrať obrovská kultúrna a politická transformácia celej občianskej spoločnosti. Môžeme žiadať, aby sa politici správali podľa zákona, ale mali by sme žiadať aj to, aby sa ľudia necítili odvrhnutí a aby politici nemohli unášať svojich synov a rozprávať jazykom ako v staničnom bufete.”

Prehriate ľudstvo. Thomas Hylland Eriksen (Nórsko) a Chris Keulemans (Holandsko).

Thomas Hylland Eriksen: “Prehrievanie nie je len o tom, že jeme priveľa mäsa, o globálnom otepľovaní, o nadbytku informácií, je to aj o rýchlosti a zrýchľovaní. Od deväťdesiatych rokov minulého storočia zažívame zrýchľovanie zrýchľovania. Pred 200 rokmi bola ťažba uhlia spasením ľudstva, dnes je to naše zatratenie. Hrozí tiež nebezpečenstvo prehriatia ekonomiky a financií, no chýba nám termostat. Neexistuje autorita, ktorá by povedala – dosť bolo, ničíme našu planétu a svoje mozgy. Prehrievanie nám plní hlavy smeťami, oberá nás o flexibilitu. Politici už nepredávajú nádej, ale strach a rozosievajú podozrenie. Potrebujeme pozitívnu víziu. Potrebujeme niečo veľké, moderné, zelené a ľudské, čo vyvolá ochladenie, spomalenie, zredukovanie. My sme ten termostat.”

Nová nenávisť? Gábor Schein (Maďarsko), Bożena Keff (Poľsko), Thomas Hylland Eriksen (Nórsko) a Chris Keulemans (Holandsko).

Bożena Keff: “Žijem v krajine, ktorá vyzerá tak, akoby sa jej Osvietenstvo nikdy nedotklo. Máme katolícku cirkev, ktorá je viac kmeňová a nacionalistická ako náboženská.  Existuje stará a nová nenávisť a štruktúra antisemitizmu je veľmi dobrým základom pre všetky ostatné druhy nenávisti. Spravili sme chybu, že keď sme vstupovali do Európskej Únie, naším cieľom bol ekonomický pokrok a liberálna politika bola nástrojom na jeho dosiahnutie.  Miesto toho sme sa mali snažiť o integráciu a sociálny štát. 

Gábor Schein: “Maďarská spoločnosť má pocit, že všetky zmeny, ktoré zažila, znamenali prehru. Cítia potrebu silného vodcu, ktorý by ich pred týmito zmenami ochránil, ideál otca, aby nemuseli niesť zodpovednosť za vlastné životy. Populistickí vodcovia sú produkt špecifickej politickej situácie a my musíme bojovať proti prázdnote. Úlohou politikov by malo byť dodávať ľuďom nádej a keď nevedia dať ľuďom odpoveď na to, čo ľudí trápi, mali by ich prestať voliť.”

Foto: Peter Župník