Irene van der Linde

    je holandská autorka a novinárka. Žije v Amsterdame. Vyštudovala dejiny na Amsterdamskej univerzite a ako autorka a novinárka na voľnej nohe dlhé roky prispievala do rozličných holandských a zahraničných periodík. Od roku 2012 je redaktorkou holandského mienkotvorného týždenníka De Groene Amsterdammer. Zameriava sa najmä na otázky súvisiace s politickým azylom a migráciou. Od roku 2001 sa spolu s fotografkou Nicole Segersovou zaoberá vonkajšími hranicami Európskej únie. O svojich cestách napísala zatiaľ dve knihy, zmes literárnu reportáž s fotoreportážou. V roku 2004 vyšla prvá, The End of Europe: Encounters along the new eastern external Border (Koniec Európy: Stretnutia pozdĺž nových východných hraníc). Ročný pobyt v Turecku vyústil v roku 2010 do knihy The Ferry from Istanbul: Encounters along the Bosphorus (Trajekt z Istanbulu: Stretnutia pozdĺž Bosporu). V súčasnosti pracuje na treťom dieli tejto hraničnej trilógie. Tentoraz sa v stopách Rebeky Westovej vybrala na Západný Balkán. „’Ak náhodou uviaznete vo Włodawe, čo je málo pravdepodobné…’ takto sa začína opis tohto zabudnutého malého mestečka v turistickom sprievodcovi. Mesto leží na brehu rieky Bug, na druhej strane je už Bielorusko a Ukrajina. Kasia a Ania sedia na terase kaviarne. Tieto dve bývalé spolužiačky, dnes nahodené oblečené študentky, študujú inde v Poľsku. ‚Všetci mladí odtiaľto odchádzajú,‘ hovoria mi. ‚Nemajú tu prácu, nie je tu žiadna budúcnosť,‘ chichocú sa. Čo chcú robiť ďalej? To ešte nevedia. Najprv doštudujú. Ďalší dlhý chichot. Ak sa chcem niečo dozvedieť, mám ísť za starostom. Na druhý deň si s ním teda dohovorím schôdzku. Starosta Andrzej Sadłak sa teší, že sa s ním chcem porozprávať. Chce, aby sa Európa dozvedela, čo všetko robí pre svoje mesto. No najprv si musí dať z miestnej školy priviesť učiteľa angličtiny – ako mnohí Poliaci v strednom veku iba ovláda ruštinu, žiaden západný jazyk. ‚Snažím sa pre mladých ľudí nájsť prácu na Západe,‘ vraví. ‚Lebo tu pre nich nič nie je. Povedzte, prosím, investorom na Západe, že Włodawa im má čo ponúknuť. Vy všetci si asi myslíte, že nie sme zaujímaví, ale naše zemepisné postavenie z nás môže spraviť ideálne spojivo medzi Východom a Západom. Rusov a Ukrajincov poznáme lepšie ako vy. Rozumieme ich mentalite, vieme, ako obchodujú.‘ Mesto sa vyľudňuje. A odkedy Poľsko začalo koketovať s Európou, kontakt s Bieloruskom sa zhoršil. ‚Nášmu regiónu Európska únia nepomôže,‘ hovorí starosta. ‚Obraciame sa chrbtom k Východu, no nič z toho nemáme.‘ Nič? To je trochu prehnané. Od holandskej provincie Gelderland dostali cyklodráhu. Meria dvanásť kilometrov a vedie z Włodawy smerom na juh do Sobiborského parku, miesto bývalého vyhladzovacieho tábora Sobibór. Zahynula tam polovica obyvateľov Włodawy vrátane celého židovského obyvateľstva. Cyklotrasa vedie priamo popri ňom.“