Lukáš Cabala

    je spisovateľ a antikvariátnik. Žije v Trenčíne. Roku 2011 spolu s rodičmi založil internetový antikvariát, ktorý dodnes vedie. Vlani mu vyšla úspešná intímna novela Satori v Trenčíne (ilustrácie Anna Cima), tento rok vydal druhú knihu Jar v Jekaterinburgu (ilustrácie Jindřich Janíček). “Nedávno som našiel v starej skrini stopäťdesiattri československých korún. Keď som to večer pri pive spomenul kamarátovi, poradil mi, aby som zašiel do hotela Laugarício, tam ich vraj miniem. Samozrejme mi to pripadalo zvláštne. Lenže o pár dní nato som s priateľkou vyšiel z nočného kina a napadlo mi, že to skúsime. Prešli sme okolo Prioru a pozreli na starú budovu. Všade bolo ticho a v žiadnom okne hotela sa nesvietilo. Vybrali sme sa ku vchodu a ja som odvážne zatlačil do dverí. Spoza rohu sa na chodbu šírilo svetlo. Spravili sme pár krokov a zrazu sme stáli pred recepciou. Čo si želáte? vyštekla na mňa pani. Tak som ju poprosil o izbu s manželskou posteľou. Pri pohľade na môj občiansky, ktorý som predložil, sa zamračila a zagánila na mňa. Najprv som myslel, že bude namietať rok 2021, ktorý som mal v čerstvom preukaze. Trenčanov neubytovávame, vyhlásila napokon. Vtedy som si spomenul, ako to chodilo, a posunul som jej dvadsaťkorunáčku. Usmiala sa a dostali sme kľúče. V izbe visel na stene portrét Husáka a v televízii bežal monoskop. Tak sme si spravili vlastný program, potom sme unavení zaspali.
    Ráno, asi o deviatej, nám ktosi trieskal na dvere. Nebola to ŠtB, ale upratovačka. Zliezli sme do hotelovej reštaurácie a dali sme si vyprážaný syr s pivom. Dohromady sme zaplatili 18 korún. Ocitli sme sa totiž v spomienkovej nostalgii. To je také bájne miesto, kde neprebehla inflácia. Po raňajkách som šiel rovno do fabriky, kam ma po škole pridelili.”