Rasha Khayat

    je nemecká spisovateľka a prekladateľka. Vyrástla v nemecko-saudskej rodine v Saudskej Arábii a vyštudovala porovnávaciu literárnu vedu, germanistiku a filozofiu na univerzite v Bonne. Žije v Hamburgu a prekladá prózu a drámu z arabčiny a angličtiny. Je jednou z predstaviteliek novej generácie takzvaných „migrutantov”, debutujúcich autorov s migračným pôvodom. Jej prvý román, Weil wir längst woanders sind (Lebo my sme už dávno niekde inde) vyšiel vlani a je o bratovi a sestre, ktorí vyrastajú medzi Nemeckom a Saudskou Arábiou, bol nominovaný na cenu Klausa Michaela Kühneho za románový debut. Roku 2016 bola na autorskom pobyte na Univerzite East Anglia v Norwichi a roku 2017 na literárnom štipendiu v Ledig House v štáte New York. Momentálne píše nový román na svojom blogu West-Östliche Diva (Nemecké okno do Arabistanu). „AfD stúpa v Lige šampiónov. Podľa najnovších prieskumov verejnej mienky nacisti v dobre sediacich oblekoch vtiahnu ako tretia najväčšia sila do Bundestagu a priznám sa, že sa z tej predstavy chce vracať. (…) Už je neskoro tomu zabrániť. Stane sa to, v nedeľu budú všetci tajiť dych a večer sa potom budú vyjavene pozerať a hovoriť, ,tak s tým sme teda nerátali’, ,bude treba situáciu preanalyzovať’, ,musíme prísť na to, kde sa stala chyba’, no súčasne aj ,vysloviť mužstvu uznanie za výkon’. Ako v Bundeslige. Všetci sa teraz musíme zmieriť s myšlienkou, že prinajmenšom dvanásť percent ľudí v našej bohatej, sýtej, blahobytnej, slobodnej krajine nemá problém hlasovať za stranu, ktorá často koná protiústavne a rozdúchava národnostnú nenávisť. A potom by každý z nás mal nájsť spôsob a cestu, ako posilniť a podporiť ostatné strany, náš právny štát a jeden druhého, aby sme sa nezošmykli ešte hlbšie po tejto hnedej špirále. Mali by sme sa angažovať, nielen v obmedzenom svete displejov a obrazoviek počítačov či na sociálnych sieťach, ale predovšetkým mimo nich. Mali by sme sa pokúsiť dokázať niečo v skutočnom svete. Pretože sloboda je podľa mňa niečo, za čo stojí bojovať.”
    Foto: Anna Maria Thiemann/Die Zeit