Zuzana Čaputová

    je prezidentka Slovenskej republiky. Vyštudovala Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Počas štúdia a po jeho skončení pracovala v miestnej samospráve v Pezinku, najprv ako asistentka na právnom oddelení, neskôr ako zástupkyňa prednostu mestského úradu. Od roku 1998 pôsobila v treťom sektore, kde sa venovala verejnej správe a problematike týraných a zneužívaných detí. Následne pracovala ako projektová manažérka v občianskom združení EQ Klub na projekte rozvoja miestnych komunít. V rokoch 2001 až 2017 spolupracovala s občianskym združením VIA IURIS, od roku 2010 ako advokátka. Venovala sa témam právneho štátu a presadzovaniu spravodlivosti vo vybraných oblastiach práva, napríklad fungovaniu justičných orgánov, zodpovednosti verejných činiteľov, transparentnému nakladaniu s verejným majetkom a posilňovaniu kontroly verejnej moci. V Pezinku vyše desať rokov stála na čele verejnej kampane proti povoleniu ďalšej skládky odpadu, ktorá by znečistila pôdu, vzduch a vodu v meste a okolí. Za líderstvo v tejto kauze bola Zuzana Čaputová v roku 2016 ocenená udelením prestížnej Goldmanovej environmentálnej ceny. Je autorkou a spoluautorkou viacerých publikácií a členkou celosvetovej siete environmentálnych právnikov ELAW (Environmental Law Alliance Worldwide). V decembri 2017 oznámila vstup do politickej strany Progresívne Slovensko a v januári 2018 bola zvolená za podpredsedníčku. V máji 2018 sa rozhodla uchádzať o post prezidentky Slovenskej republiky s cieľom obnoviť dôveru v našej spoločnosti a vrátiť silu a zmysel tým hodnotám, ktoré nás všetkých spájajú – spravodlivosť, ochrana ľudskej dôstojnosti a naša civilizačná príslušnosť k demokratickej Európe. Jedným z rozhodujúcich dôvodov jej kandidatúry bola vražda mladého novinára a jeho snúbenice z februára 2018. V druhom kole prezidentských volieb 30. marca 2019 bola zvolená za prezidentku Slovenskej republiky. Hlas jej odovzdalo 1 056 582 voličov, čo predstavovalo 58,41 percenta zo všetkých odovzdaných hlasov. V máji 2019 požiadala o zrušenie členstva v Progresívnom Slovensku. Aktuálne nie je členkou žiadnej politickej strany. Do úradu nastúpila 15. júna 2019 po svojej inaugurácii. „Aj keď sa postupne blížime k zvládnutiu covidu-19, neponáhľajme sa s návratom do normálu len preto, že môžeme. Naše spomienky na to, ako veci boli predtým, musíme doplniť aj o reflexiu toho, či boli správne. Generálny tajomník Guterres správne definoval vo svojej správe Our Common Agenda, že máme spoločné priority. Slovensko sa pod ne plne podpisuje. Jednoducho, našou spoločnou úlohou je zachrániť našu planétu. Kým predtým Zem len šepkala, dnes kričí, že nás už nevládze udržať, že ľudstvo je príliš ťažké bremeno na to, aby ho uniesla. Záchrana planéty nie je sľub, ktorý prijmeme dnes, a splnia ho tí, ktorí prídu po nás. Váhali sme tak dlho, že si už nemôžeme dovoliť ďalšiu generáciu politických lídrov, ktorí len hovoria, ale nekonajú. Dnes je to už naozaj len na nás. (…) Záchrana našej planéty preto znamená aj podporu medzinárodného poriadku, založeného na pravidlách a princípoch právneho štátu doma i v zahraničí. Porušovanie týchto pravidiel ohrozuje nás všetkých, nielen tých, ktorých sa priamo dotýka na Ukrajine, v Sýrii, Mjanmarsku alebo v regióne Sahelu. Hlavnou úlohou Bezpečnostnej rady OSN je udržiavať medzinárodný mier a bezpečnosť. Príliš často však vidíme, ako nie je schopná konať. O zastavení násilia a poskytnutí humanitárnej pomoci sa nemožno dohadovať a vyjednávať, musí to byť naša najvyššia priorita. Musíme takisto zvýšiť odolnosť našich vlastných demokracií a podporovať tých, ktorí sa dožadujú dodržiavania svojich základných práv vrátane slobody prejavu alebo zhromažďovania. Tieto práva nie sú ,menu‘, z ktorého si vlády môžu vyberať. Občania musia mať možnosť tieto práva slobodne vykonávať – či už v Bielorusku, kde je z politických dôvodov perzekvovaných 650 ľudí, ako napríklad sociologička Valeria Kosťugová, alebo na okupovanom Kryme, vo Venezuele, v Rusku či v Sin-ťiangu. Vývoj a poučenia z Afganistanu budú mať určite vysokú prioritu počas jednotlivých rokovaní tohtoročného zasadnutia. Je to tak správne, pretože táto reflexia je potrebná. Musíme však tiež naliehavo poskytnúť humanitárnu pomoc ľuďom v Afganistane, z ktorých 40 percent dnes čelí akútnemu nedostatku potravín. V posledných dvoch desaťročiach mohli dievčatá a ženy v Afganistane vykonávať svoje legitímne práva. O tieto nemôžu byť pripravené. Spoločne s predsedníčkou vlády Islandu, predsedníčkou vlády Nového Zélandu a ďalšími politickými líderkami sme spustili výzvu na podporu afganských dievčat a žien. Spojme preto sily a zabezpečme, aby sa toto naše úsilie premenilo aj na konkrétne kroky podpory. (…) Nemôžeme zachrániť našu planétu, ak z tohto úsilia vynecháme zraniteľné skupiny – ženy, dievčatá, menšiny. Tichá pandémia rodovo podmieneného násilia môže byť pre zdravie našich spoločností rovnako smrtiaca ako akákoľvek iná pandémia. (…) My dokážeme zmeniť svet okolo nás k lepšiemu. Začnime teraz.”
    Foto: www.prezident.sk