Andrej Dynko

    Andrej Dynko je bieloruský novinár a spisovateľ. Žije v Minsku. Je predsedom bieloruského P. E. N. klubu, šéfredaktorom nezávislého týždenníka Naša Niva a zástupca šéfredaktora časopisu Arche. „Bez ohľadu na diktatúru, ba ako vravia niektorí, vďaka nej, ekonomika rástla dvakrát rýchlejšie, než v susednej Ukrajine. Je to čínsky, či skôr singapurský model. Lukašenka je presvedčený, že tento vzorec najväčšmi zodpovedá bieloruskej mentalite. Nie všetci s ním súhlasia. Počas diktatúry vyrástla paralelná spoločnosť. Rocková hudba, samizdat, diskusné kluby – to všetko prekvitá. Lukašenka sa snaží na tej vlne zviezť a ukradnúť opozícii donedávna burcujúce heslo ‘Za slobodu!’ ‘V krajine zavedieme zásadu: dovolené je všetko, čo nie je priamo zakázané’, píše vo svojom programe, ktorý vyšiel vo všetkých štátnych novinách.“ To hovoril Andrej Dynko pred desiatimi rokmi, keď prišiel na Stredoeurópske fórum v Bratislave. A ďalej: „Lukašenka, vo verzii 1, veril, že dobyje ruský trón. Lukašenko 2 sa snažil zabrániť farebnej revolúcii za každú cenu.  Lukašenko 3 sa chce dostať medzi Top 30 krajín s najpriateľskejším nastavením voči biznisu. Lukašenka, rodený populista, sa nemôže nesledovať verejnú mienku. Roku 1995 70 percent obyvateľov bolo za obnovenie ZSSR, dnes je ich sotva 10 percent – tri razy menej ako na Ukrajine. ‘Baťko’ Lukašenka už nie je otcom národov ani Stalinom. Je otcom národa, ktorý od neho odišiel. A miesto ekonomickej slobody žiada len jedno: nedotýkajte sa mojej autority.” Za tých desať rokov bol mnohokrát zatknutý, mnohokrát mu zhabali počítač, prehľadali redakciu. Režim, tak ako jeho posledný diktátor ešte zosurovel. Ale ani on, ani jeho kolegyne sa nevzdáva. To, čo žijeme, je nočná mora,” bola jeho odpoveď na pozvanie na fórum online tento rok. Ale keď sme priveľmi naliehali, prikývol, hoci poznamenal, že toto je “ženská revolúcia”. “To, čo sa s nami deje nemá precedens. Všetci sme sa nazdávali, že Sviatlana Cichanouskaja bude len ‘technickou’ kandidátkou, lenže jej sa podarilo rozhýbať davy ľudí, tak v Minsku, ako aj inde. Zvyčajne sa protesty sústreďujú len do hlavného mesta, a to, čo vzniklo po týchto voľbách, je nevídané.”
    Foto: Nasa Niva