je novinár a fotograf časopisu .týždeň. Zameriava sa na krízové oblasti sveta – Kosovo, Pakistan, Afganistan, Irán, Blízky východ, Kaukaz, Haiti a podobne. Spolupracuje aj so zahraničnými médiami, ako napríklad Newsweek, ONE magazine či NRC Handelsblatt. Je zakladateľom humanitárnej organizácie Človek v ohrození – jedenásť rokov bol jej predsedom, a spoluzakladateľom občianskeho združenia Slovak documentary photo. V roku 2005 získal ocenenie Krištáľové krídlo. Je držiteľom množstva novinárskych ocenení. Vydal tri knihy fotografií Iné Slovensko, Kosovo, a najnovšie výpravnú knihu Na juh od raja – 25 krajín, 25 rokov, príbehy obetí vojen, exodov a prírodných katastrof. Je tiež spoluautorom viacerých dokumentárnych filmov. Žije v Bratislave. „Dostal som sa, či už v Pakistane, na Haiti, alebo v Kosove, do ťažkých situácií, keď som musel obhájiť holý život v komunikácii s ľuďmi, ktorí boli veľmi nepriateľskí voči mne: výsledok napríklad bol, že ma fyzicky nenapadli, hoci verbálne útočili. Bolo to na hrane. Situácia na Slovensku mi akoby pripomenula, že jediná cesta nie je ignorancia, ale komunikácia. Povedal som si, že ako novinár možno môžem prispieť k tomu, že spoločnosť lepšie spozná, kto sú Kotlebovi voliči, tým, že budem moderovať diskusie v regiónoch, kde má vysokú podporu. Tá znamená aj rešpekt k názorovému oponentovi, pretože ignorancia ho iba utvrdí v jeho názoroch. Zároveň nesmiete ustúpiť zo svojho presvedčenia. Iba živá komunikácia prekonáva ,sociálne bubliny‘. Vojnové skúsenosti mi hovorili, že Slovensko nebolo nikdy na tom tak zle, dokonca ani za Mečiara, za Fica, ani keď Kotleba pochodoval v gardistickej uniforme po námestí, ako Balkán za Miloševiča alebo Ukrajina za ruského prezidenta Putina. Zároveň aj o tom, že ak sa to neuchopí správne a včas, tak chýba málo, aby sa spoločnosť radikalizovala. Kedysi, keď bol Mečiar, sa hovorilo, že stačí facka na južnom Slovensku v krčme a spustilo by sa to. Nemyslím si to celkom, lebo aj Kotleba je do veľkej miery virtuálny facebookový fenomén. Kotlebovci sú v realite, potvrdzujú to aj diskusie o extrémizme, zrazu krotkejší a menej útoční, ako vo virtuálnom priestore. Sú to geroji, len ak je ich pokope veľa alebo sú na nete. Ale áno, je to veľmi nebezpečný fenomén.“
Boris Németh/.týždeň