Anton Šechovcov

    analytik londýnskeho Legatum Institute – programu Transitions Forum, ktorý vedie Anne Applebaum. V týchto dňoch je aj štipendistom viedenskom IWM (Inštitút pre vedy o človeku). Absolvoval doktorandské štúdium na londýnskej UCL, je šéfredaktorom časopisu Exploration of Far Right,  členom redakčnej rady časopisu Fascism: Journal of Comparativ Fascist Studies.  Hlavnou sférou jeho záujmu sú strany a hnutia krajnej pravice v Európe, výskum protiliberálnych tendencií v Strednej Európe a nová pravica a eurázijské hnutie v Rusku. „Vo svojom manifeste nazval nórsky masový vrah a terorista Andreas Breivik Putina ‘férovým a rozhodným vodcom, ktorý si zasluhuje úctu’. Talianska krajne pravicová Forza Nuova zdraví Putinovo Rusko ako ‘nový maják civilizácie, identity a odvahy pre ostatné európske národy’. Andreas Mölzer FPÖ vzdáva Putinovi hold – ‘ktorému sa podarilo zaviesť krízami zmietané Rusko do pokojných vôd’. Pre krajnú pravicu je Putin silný vodca, ktorý ohrozil politický status quo na Západe a spochybnil globálnu rolu Spojených štátov, ktoré európska pravica otvorene neznáša.“ Anton Šechovcov pred niekoľkými mesiacmi publikoval štúdiu Je tranzícia nevratná? Prípad Stredná Európa – v ktorej detailne popisuje vývoj posledných rokov a mesiacov v jednotlivých krajinách, identifikuje naše odlišnosti a spoločné tendencie, spoločné vzorce antiliberálnych mechanizov a ich prenos. Systematicky skúma prepojenie krajnej pravice s Ruskom, sleduje finančnú, ako aj mediálnu podporu z Ruska – tak na Západe (osobitne v prípadne Front National), ako aj v Strednej Európe. Je skutočne v krajinách strednej Európy možný návrat k diktatúre? Spýtal sa ho v rozhovore o tejto štúdii poľský intelektuál Slawomir Sierakowski: „Nemyslím si, že je možné, aby sa krajiny Strednej Európy vrátili do stavu, v ktorom sa štátna politika riadila jedinou ideológiou. To, čo sa dnes vynára, je nový jav, ktorý môže zničiť liberálnu demokraciu bez toho, aby obyvateľstvu nariadil svoje ‘politické náboženstvo’ – na jednej strane mobilizáciou ultranacionalizmu, rozbujneným nárastov sprisahaneckých teórií a nadradení národných práv nad ľudským, a na druhej – cynickým korumpovaním politickej a ekonomickej sféry.“ A v čom súčasné vlády podkopávajú základy liberálnej demokracie? „Popri snahe útočiť na ústavný poriadok a médiá, antiliberálni politici pomáhajú  utváraniu ‘neobčianskej spoločnosti’. Tak ako je silná občianska spoločnosť jednou z najväčších prekážok ustanovenia antiliberálneho režimu, tak šírenie protidemokratického diskurzu najrôznejšími konšpiračnými teóriami smeruje k tomu, aby neobčianska spoločnosť prenikla do mainstreamu a oslabovala oponentov antiliberálneho režimu.“