je novinárka a spisovateľka, šéfredaktorka denníka SME. Žije v Bratislave. Pôsobila aj ako šéfredaktorka The Slovak Spectator, týždenníka v anglickom jazyku, kam nastúpila v roku 2003. Je absolventkou Kolumbijskej univerzity v New Yorku v Spojených štátoch kde študovala žurnalistiku v rokoch 2006 a 2007. Bolo jej pridelené Fulbrightovo štipendium v rámci ktorého pôsobila na University of Missouri, Columbia v USA v rokoch 1994 a 1995. Beata v roku 2020 vyhrala Európsku novinársku cenu v kategórii názorov a komentárov. Je členkou Výkonného výboru Medzinárodného tlačového inštitútu (IPI). Vyšli jej román Kornélie a Kniha plná ľudí – Príbehy, ktoré sa obyčajne nedostanú do novín. «Daniela Tupého si pred takmer osemnástimi rokmi vrah nevybral na brehu Dunaja náhodne. Odlišoval sa od jeho predstavy, ako by mal vyzerať obyčajný občan tejto krajiny. Osem bodných rán nie je dôsledkom nešťastnej bitky. Je to vražda. Toto tvrdenie nevyvrátia ani prípadné výpovede podozrivých, keďže tí patrili k neonacistickej scéne.
Ešte predtým, než by si niekto mohol povzdychnúť, veď to bolo dávno, a nádejať sa, že dnes sme bezpečnejšia krajina, spomeňme si na vraždu pred Teplárňou alebo kopance do hlavy Henryho Acordu.
Lebo nenávisť, ktorá vyviera z predstavy, že časť obyvateľstva je podradná až nebezpečná a je v poriadku ju fyzicky riešiť, nemusí byť organizovaná v gangoch. Jej vykonávateľ nemusí mať nevyhnutne vyholenú hlavu a nacistické artefakty pod vankúšom.
Vražda Daniela Tupého je aj dnes aktuálna a nielen preto, že zatiaľ nebola vyšetrená. Politici, ktorí sa naučili maskovať svoju náklonnosť k neonacizmu, sedia v parlamente. Sedia tam aj takí, čo by najradšej vydávali obežník štandardov pre skutočného Slováka.
V redakčnej pošte bežne pristávajú konšpirácie o bohatých židoch a ich armáde liberálov, ktorí po voľbách konečne skončia zle. Architekti moci ako Robert Fico si podávajú ruky so stranou s väzbami na ľudí usvedčených z propagácie fašizmu. Strana, ktorá má neonacizmus vo svojom genetickom kóde, v prieskumoch komfortne prekračuje päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do parlamentu. Ak Fico vyhrá voľby, spojenectvo s extrémistami nebude preňho žiadna dilema, veď posledné mesiace sa im približuje rétorikou a postojmi. Všade, kde sa kumuluje takáto nenávisť a je živená vyprázdnenými politickými existenciami, visí vo vzduchu ďalšia tragédia. Nielen tragédia rozkladu demokratických inštitúcií, ale aj ľudské tragédie, ktoré budeme vláčiť ďalšie desaťročia.